Väčšina zamestnancov talianskej leteckej spoločnosti Alitalia odmietla kompromisný plán záchrany stratovej spoločnosti. Firma sa tak opäť priblížila k bankrotu, keďže jej pokladnica je prakticky prázdna a akcionári požadovali súhlas zamestnancov s úsporným plánom. Potvrdila to dnes Alitalia s tým, že na hlasovaní sa zúčastnilo takmer 90 percent z 12 500 zamestnancov firmy. Z nich viac než dve tretiny plán zamietli.
Správna rada Alitalie sa dnes preto rozhodla zasadnúť, napriek štátnemu sviatku v krajine, aby stanovila čo ďalej. Taliansky premiér Paolo Gentiloni totiž už skôr varoval, že v prípade odmietnutia navrhovaného plánu záchrany Alitalia neprežije. Odbory medzitým požiadali akcionárov a vládu, aby sa vyhli "traumatizujúcim a nezvratným" krokom.
Odmietli kompromisný plán
Kompromisný plán, na ktorom sa vedenie a odbory dohodli v polovici apríla, počíta so znížením platov pre zamestnancov o 8 percent a so zrušením celkovo 1 700 pracovných miest. Alitalia pôvodne navrhovala výraznejšie zníženie miezd, v niektorých prípadoch až o 30 percent. Navyše plánovala prepustiť viac než 2-tisíc zamestnancov.
Zamestnancom sa ani kompromisný návrh nepáčil, napriek tomu, že vláda počas víkendu varovala, že žiadna iná možnosť už nebude. Spoločnosť pritom nevyhnutne potrebuje ďalšie financie od akcionárov. Tí ale požadovali v prípade úspor okrem súhlasu odborov aj súhlas zamestnancov.
Dlhoročné problémy
Alitalia zápasí s problémami už roky. Spoločnosť zaznamenala za svoju 70-ročnú históriu celoročný zisk iba niekoľkokrát a napríklad od roku 2002 je permanentne v strate. Navyše od roku 2007 sa už tretíkrát dostala na pokraj bankrotu. Podľa odhadov investičnej banky Mediobanca udržiavanie leteckej spoločnosti nad vodou stálo daňových poplatníkov v období rokov 1974 až 2014 okolo 7,4 miliardy eur.
Najväčším akcionárom Alitalie je letecká spoločnosť zo Spojených arabských emirátov Etihad Airways, ktorá v Alitalii vlastní 49-percentný podiel. Ten kúpila v roku 2014 a sľúbila, že do roku 2017 aerolínie prostredníctvom redukcie nákladov vráti k zisku, zmení Rím na medzikontinentálny letecký uzol a rozšíri lukratívne diaľkové lety. Jej plány však pribrzdil rozmach nízkonákladových leteckých spoločností, vysokorýchlostné vlaky, ako aj viaceré teroristické útoky v Európe, ktoré ovplyvnili dopyt po leteckej doprave.