„Počul som vás! Funguje to!“ – to vraj boli nadšené slová Thomasa Watsona v júni 1875, ktorý pribehol po schodoch na povalu za 29-ročným Alexandrom Grahamom Bellom. Dolu na prízemí totiž počul z „hovoridla“ hlas vynálezcu Bella. Ten sa pokúšal zostrojiť komunikačný prístroj, ktorý by zvukové kmitanie premenil na výkyvy elektrického prúdu alebo napätia, a následne ho opäť spätne premenil na zvukové kmitanie.
Bell však nebol jediný, kto sa pokúšal o zostrojenie telefónu po tom, čo sa vo vedeckých kruhoch stal známym princíp elektromagnetizmu. Patentové úrady boli z toho dôvodu zaplavené nejednou prihláškou. A tak sa do jeho úmrtia, ktoré nastalo presne pred sto rokmi, viedla polemika o tom, kto je skutočným „otcom“ telefónu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.