V hodnotení Indexu digitálnej spoločnosti a ekonomiky z dielne Európskej komisie sme na 23. z 27 priečok v Európe. Za nami sú len Poľsko, Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Aký je dôvod?
V tomto indexe klesáme už niekoľko rokov. Dôvod je ten, že okolité krajiny investujú do svojej digitalizácie. U nás sa však dá povedať, že sa tieto investície v roku 2016 doslova zastavili. Ak do niečoho neinvestujete, nemôžete preto očakávať výsledky.
Je vízia, ako sa budú vyvíjať investície do tejto oblasti?
V pláne je dať 1,2 miliardy na digitalizáciu. Otázka je, či sú správne rozdelené a či prinesú výsledky také, aby sme v spomínanom indexe poskočili. Ďalšie prostriedky sa nachádzajú v štrukturálnych fondoch v programe Slovensko. Dôležité je však povedať to, že Plán podpory a odolnosti sa týka aj okolitých krajín. A ak tie budú investovať viac alebo rozumnejšie, môže prísť k tomu, že ich nebudeme doháňať, ale sa nám budú, naopak, vzďaľovať.
Z vášho pohľadu sú tieto peniaze správne rozdelené?
Ak mám hovoriť o Pláne obnovy a odolnosti, tak nie. Na digitalizáciu firiem sú tam nejaké tri percentá zo všetkých prostriedkov, na ľudské zdroje šesť percent a na pripojenie, čiže konektivitu, je tam nula percent. To je v rozpore s tým, ako to majú iné krajiny. Preto je možné, že zatiaľ čo my zrýchlime krok, ostatné krajiny sa ešte viac rozbehnú a budú sa nám naďalej vzďaľovať.
Na čo by sme sa teda mali sústrediť a akú zmenu navrhujete?
V prípade, že sa bude robiť revízia plánu obnovy a odolnosti, predpokladám, že by sa mohla robiť, je potrebné sa zamerať na spomínané tri oblasti. Digitalizácia podnikov, ľudské zdroje a konektivita, do ktorej štát vôbec neinvestuje.
V jednom z rozhovorov ste uviedli, že Slovensko nemá dlhodobú víziu digitálnej transformácie krajiny nad rámec volebného či programového obdobia jednotlivých vlád. Chýba dlhodobejší cieľ?
Máme situáciu, keď každé štyri roky garnitúra príde a prehodnocuje to, čo robili jej predchodcovia. Snaží sa prísť s vlastnou víziou, koncepciami. Inými slovami, každé štyri roky máme reštart. Ak by mal takto fungovať podnik, tak pravdepodobne zanikne. Ak nebude na dlhodobej vízii digitálneho Slovenska zhoda, tak toto sa bude diať aj naďalej. Pritom krajiny, ktoré pracujú na svojej digitalizácii dlhodobo, majú vytýčené niektoré ciele už od 90. rokov. Napríklad Estónsko. Či je tam ľavicová alebo pravicová vláda, stále idú tým istým smerom. Toto sa týka aj vzdelávania a ďalších segmentov, kde projekty alebo dosahy stratégií presahujú jednotlivé volebné obdobia.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.