Slovenské domácnosti a firmy spotrebovali v roku 2020 približne 191 terawatthodín energií, čo je o 23 percent menej ako pred tridsiatimi rokmi. Napriek klesajúcej spotrebe však Slovensko nevie uspokojiť domácu spotrebu energie z vlastných zdrojov, a musí ich dovážať. Z celkovej spotreby pripadá na plyn 48 TWh, na jadrové zdroje 47 TWh a na ropu a ropné produkty 42 TWh. Zvyšných 51 TWh Slovensko získava najmä z uhlia a obnoviteľných zdrojov, upozornili analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska.
Úplná náhrada prevažne importovaných fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi by nebola jednoduchá. Napríklad na nahradenie výroby elektriny a tepla z plynu, ropy a uhlia by bolo treba postaviť solárne parky s väčšou rozlohou, akú majú v súčasnosti Košice, "Mimo financovania potrebujeme rozlohu 273 štvorcových kilometrov. Na porovnanie, Košice ležia na rozlohe 243 km2 a Bhada Solar Park, najväčšia fotovoltická farma na svete, má rozlohu 57 km2," priblížili analytici. Slovensko by zároveň muselo investovať do solárnych parkov 16 miliárd dolárov, čo je približne 16,4 miliardy eur, a to konečný účet neráta s pridruženými nákladmi na uchovávanie energie a nákladmi na vyrovnávanie kolísania v sieti.
Podľa štatistík Svetovej banky patrí Slovensko z 209 krajín do spodnej dvadsiatky s najmenej vhodnými podmienkami na výrobu energie zo slnka. Najmenší teoretický potenciál má Írsko, a to 2,53 kilowatthodiny na štvorcový meter, najväčší má Namíbia so 6,4 kWh/m2. Slovensko s 3,25 kWh/m2 sa približuje írskym podmienkam. Na výrobu elektriny a tepla sa na Slovensku využíva 19,5 TWh energie z uhlia, ropy a plynu. "Aby sme dokázali nahradiť fosílne palivá, potrebujeme nainštalovať výkon 16,3 terawattu. Priemerný svetový náklad na výrobu jedného megawattu zo solárnej energie je 0,995 dolára," spresnili analytici. Náklady rátajú s hardvérom, inštalačnými nákladmi, chodom a údržbou a nákladmi na povolenia a financovanie.
Aktuálne najväčším problémom je diverzifikácia zdrojov energií a zníženie závislosti od dovozu z Ruska. Napríklad nahradením plynu vo výrobe elektriny a tepla alternatívnymi zdrojmi by Slovensko mohlo relatívne rýchlo znížiť spotrebu plynu o 11 TWh. Pokiaľ by navyše splnilo záväzok voči Európskej únií a znížilo spotrebu plynu o 15 percent (6 TWh) konečná spotreba plynu by sa dostala na úroveň 30 TWh. Podľa odhadov medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) môže v krátkodobom horizonte skvapalnený plyn (LNG) nahradiť 10 – 15 percenta importu plynu z Ruska.
Alternatívu tak bude podľa analytikov treba nájsť na 21 – 23 TWh spotreby plynu. Z toho najväčšia časť pripadne na domácnosti, a to 50 percent, na priemysel 36 percent a na služby 15 percent. "Tu bude záležať od toho, na aký účel sa plyn používa. Pre mnoho podnikov alternatívou k ruskému plynu bude plyn z Nórska, Alžírska alebo Nigérie. Domácnosti budú musieť prejsť z kúrenia plynom na tepelné čerpadlá alebo biomasu," očakávajú analytici.
Znížiť závislosť od ruských zdrojov a súčasne urýchliť odklon od fosílnych palív by mohla jadrová energetika, keď nový blok jadrovej elektrárne v Mochovciach prinesie ročne 4,1 TWh elektrickej energie. Jadrové palivo do reaktorov používaných na Slovensku však vyrába ruský TVEL a jediný potenciálny dodávateľ alternatívneho paliva so skúsenosťami a technickými kapacitami je americký Westinghouse. Slovensko podpísalo zmluvu s TVEL v roku 2022 na dodávku paliva do roku 2026 s možnosťou predlženia zmluvy do roku 2030.