Fruktóza, glukóza, sacharóza, laktóza... Vyznáme sa podľa vás v cukre?

Podľa mojich skúseností ani veľmi nie. Sacharidy sú komplikovaná téma, ľudia v tom majú chaos, ktorý je na jednej strane spôsobený informačným pretlakom a na druhej strane marketingom, ktorý často klame spotrebiteľa ľúbivými textami. Na mnohých výrobkoch nájdete napríklad označenie „bez pridaného cukru“, pretože sme naučení spozornieť pri slove cukor. Je dobré, že zbystríme pozornosť, ale problém je, ak sa človek drží rád, ktoré sú priveľmi zovšeobecňované alebo vytrhávané z kontextu.

Práve cukor sa často označuje ako zlý, nezdravý, problematický. Je to tak, alebo mu krivdíme?

Cukor potrebujeme. Ak ho prijímame v odporúčaných dávkach, vôbec sa ho nemusíme báť. Ja osobne nemám rada, ak je akákoľvek zložka stravy či skupina potravín démonizovaná, ako sa to v posledných rokoch deje s mliekom, bielou múkou alebo cukrom. Niektorí ich dokonca označujú ako biele jedy, čo je absolútne scestné, pretože nie sú toxické.

Zazneli tu pojmy sacharidy a cukry. Mnohí si ich zamieňajú, ale nie je to to isté, však?

Cukry sú podmnožinou oveľa širšieho pojmu sacharidy. Sacharidy sú molekuly, ktoré sa skladajú z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka, kedysi sa im hovorilo aj uhľohydráty. Primárne pochádzajú z rastlinných zdrojov, hoci sú aj živočíšne zdroje, napríklad v mlieku máme laktózu, teda mliečny cukor. Pod pojmom cukry sa skrývajú iba najjednoduchšie sacharidy, konkrétne monosacharidy a disacharidy. Monosacharidy sú zložené z jednej molekuly, patrí sem fruktóza, glukóza, ribóza, v disacharidoch sú spojené dve molekuly, napríklad glukóza a fruktóza. Cukry ich voláme preto, lebo práve tieto dve skupiny sú sladké a ich hlavným účelom v potrave je zabezpečiť energiu pre mozog a svaly.