V týchto dňoch zápasí telekomunikačný sektor s viacerými problémami. Okrem energií, inflácie a ďalších rastov nákladov mu totiž hrozí aj nárast poplatku v rámci osobitného odvodu. Na začiatok, čo to osobitný odvod je a prečo ho telekomunikační operátori platia?
Vznikol pred desiatimi rokmi. Zavedený bol na zmiernenie vtedajších dosahov hospodárskej krízy. Mal skončiť, následne sa však predĺžil, a akoby to nestačilo, aktuálne má trojnásobne vzrásť. To je z hľadiska predvídateľnosti podnikateľského prostredia pomerne veľký problém. Ak tu totiž máme firmy, ktoré majú investovať, tak pochopiteľne počítajú aj s istou mierou ziskovosti a tržieb. Časť z týchto prostriedkov následne alokujú do investícií, aby dokázali rásť, a v budúcnosti generovali profit.
Ak však niekto z ničoho nič príde s osobitným odvodom, tak sa celá rovnica začína rúcať. Jej zmena v čase totiž znamená, že si nikto nemôže byť istý, ako dopadne z hľadiska hospodárskych výsledkov v nasledujúcom období. Toto opatrenie bolo náhle zavedené, následne malo byť zrušené, pokračovalo, a teraz by násobne bez akéhokoľvek varovania malo vzrásť. To je niečo, čo sa na podnikateľskom prostredí na Slovensku rozhodne podpíše.
Je hrozba trojnásobného zvýšenia odvodu tým, čo vás aktuálne najviac zamestnáva?
Je to jeden z hlavných faktorov. Situácia v telekomunikačnom sektore je náročná. Dôvodom sú hlavne ceny energií, ktoré sú na maximách. K tomu sa pripája aj inflácia, s čím zas súvisia aj ďalšie rastúce vstupy v podobe tlaku na zvyšovanie miezd, nájmy a tak ďalej. Uvedomujeme si, že väčšina biznis sektora je taktiež v náročnej situácii. Telekomunikační operátori však o to viac, napríklad len my ako O2 prevádzkujeme približne dvetisíc základňových staníc, ktoré bežia nonstop.
Napriek týmto tlakom na náklady však odmietame robiť kompromisy na strane kvality služby pre zákazníkov. Musíme sa s tým preto vyrovnať inde. A to tak, aby sme udržali náklady na primeranej úrovni a zachovali aj profitabilitu. A ak vám k tomu niekto znenazdajky pridá osobitný odvod, dostávame ranu dvakrát. To vytvára ešte väčší tlak na úsporu v jednotlivých nákladových položkách.
Môžete vyčísliť, koľko v rámci osobitného odvodu platíte teraz a o koľko má táto suma vzrásť?
V tejto chvíli platíme 2,5 milióna eur ročne. Táto suma v rámci momentálneho návrhu zákona má vzrásť trojnásobne. Tu sa dostávame na poplatok okolo siedmich miliónov ročne.
Vo vašich posledných finančných výkazoch deklarujete rast výnosov na úrovni troch percent, čo je zhruba sedem miliónov eur. Predkladatelia zákona si teda môžu pomyslieť, že vám zoberú v rámci osobitného odvodu navyše päť miliónov a ste v zásade na tom istom. Nie je to tak?
V O2 evidujeme primeraný ročný rast výnosov. Je spôsobený výsledkom hospodárskej súťaže, kde my ako operátor sme schopní poskytovať dobré služby zákazníkom a na základe toho dosahovať zodpovedajúce výsledky. Osobne verím, že aj naďalej dokážeme krivku v oblasti výnosov udržať na stabilnej úrovni. Robíme pre to všetko.
Oveľa zložitejšou výzvou však bude udržať na rovnakej úrovni náklady. Či už sa pozrieme na ceny energie, infláciu, prenájom, služby, dopravu, logistiku alebo odmeňovanie. Energetická kríza je totiž spúšťačom tlaku na ďalšie nákladové položky. Výsledkom bude, že rozhodne nebudeme na tom istom, čo sa následne prejaví aj na hospodárskom výsledku spoločnosti.
Spomínaný poplatok je tu jednu celú dekádu. Ako ste vnímali jeho vznik v roku 2012?
Akékoľvek dodatočné zaťaženie je vnímané ako negatívne. Aj bez neho patríme medzi najväčších investorov a platcov dane na Slovensku. Argumentom na jeho zavedenie a aktuálne navýšenie je, aby sme boli ako operátori solidárni. My ako segment sme však solidárni. Navyšovali sme dáta zákazníkom počas koronakrízy, posilňovali kapacitu siete, a to bez extra poplatkov. Tiež pri začiatku vojny na Ukrajine dávali operátori na hraniciach bezplatné SIM karty utečencom utekajúcim pred vojnou.
Na druhej strane tu však máme energetickú krízu, z ktorej nijako neprofitujeme a musíme hľadať potenciál, kde šetriť. Do toho vznikol nápad bez riadnej diskusie zvýšiť osobitný odvod. S tým sa naozaj nevieme stotožniť.
Vnímate to ako dodatočné skryté zdanenie segmentu?
Áno. Ide o opatrenie, vďaka ktorému sa efektívna daňová sadzba pre podniky v telekomunikačnom sektore výrazne zvyšuje.
Ak sa pozriem spätne na rok 2012, tak sčasti viem pochopiť, prečo odvod vtedy vznikol. Vidíte však teraz logický dôvod, prečo by sa mal strojnásobiť?
Ak sa pozrieme na finančné výsledky operátorov, nemôžeme o nich povedať, že by profitovali z pandémie či energetickej krízy. Operátori sú týmito faktormi postihnutí. Argumentácia zodpovedných je v zmysle: poďme zdaniť firmy a spoločnosti, ktoré extra zarobili na energetickej kríze. V tomto koši sa však ocitli aj spoločnosti, ktoré na energetickej kríze prerábajú. Patríme medzi ne aj my. Aj preto sa logika daného opatrenia rúca.
So zvýšením prišiel poslanec OĽaNO Milan Vetrák. V odpovedi na otázky HN deklaroval, že s operátormi bude riešenie dopodrobna komunikovať medzi jednotlivými čítaniami návrhu zákona. Jeho finálna podoba by mohla prejsť cez parlament už začiatkom budúceho týždňa. Komunikuje s vami niekto?
Samotný spôsob predloženia návrhu zákona bol nešťastný. Neprešiel totiž štandardným procesom, neboli doň vtiahnutí operátori, a tým sme nevedeli spoločne nájsť riešenie, ktoré by bolo v prospech štátu, občanov aj operátorov.
Tu si treba uvedomiť, že zaťaženie operátorov môže opäť sekundárne dopadnúť na plecia občanov v podobe zhoršenia rozvoja digitálnej ekonomiky. Radi by sme sa zúčastnili na odbornej diskusii. Operátori totiž netvrdia, že nie sú ochotní byť solidárni, no bez diskusie s nimi je ťažké prísť k akémukoľvek konštruktívnemu kompromisu.
Pán Vetrák mi tvrdil, že na diskusiu bude dosť času. Nestalo sa tak?
Diskusia je minimálna. Veľa z rozhovorov zrejme v priestore prebieha, ale zástupcovia operátorov tam chýbajú. Až v posledných dňoch sme mali šancu stretnúť sa s predkladateľom.
Skúsim to preložiť. Nikto sa s vami nestretol a s pánom Vetrákom sa operátori zišli až začiatkom tohto týždňa. Je to tak? Ako to dopadlo?
Mali sme stretnutie v septembri a potom dlho nič. Posledný týždeň prebehla debata na pôde finančného výboru a samostatná debata s pánom poslancom. Ale keďže tam sedeli zástupcovia z rôznych sektorov ekonomiky, nebol priestor ísť do hĺbky problému.
Bolo toto stretnutie z vášho pohľadu vynútené práve tým, že komunikujete zložitosť problému?
Predpokladám, že áno.
Vidíte priestor na zmenu?
Myslíme si, že odvod by v súčasnej situácii nemal existovať. Neprofitujeme z aktuálnych kríz a nevidíme preto jeho zmysel.
To však podľa slov pána Vetráka nie je podmienka. V odpovedi pre HN totiž uviedol, že ak dokáže akýkoľvek regulovaný subjekt mať zisk nad tri milióny ročne počas hospodárskej krízy, tak „ťažko možno povedať, že sa mu nedarí nad pomery“.
Zopakujem svoje slová z úvodu. Zisk je predsa výsledkom toho, ako sme schopní uspokojiť potreby zákazníkov. Tie by sme neboli schopní naplniť, ak by sme výraznú časť zisku neinvestovali do nových technológií. Ak tento zisk nebudeme generovať alebo nám jeho časť zoberú, nesplatíme minulé investície alebo si nedokážeme našetriť na tie budúce. Dlhodobo a dôsledne plánujeme a máme zodpovedný prístup. Či už voči sebe, krajine alebo zákazníkom, to sa odzrkadľuje aj v našich výsledkoch.
Ako to podľa vás dopadne?
Verím, že odvod nebude navýšený.
Rozumiem tomu, že veríte, no skončí sa to naozaj tak?
Sumár argumentov, ktorý sme poskytli, je dostatočne silný.
Čo sú najväčšie argumenty?
Sú dva základné. Prvým je fakt, že sme jedným z najväčších investorov a platiteľov daní. To znamená, že okrem toho, že sme najväčší investor, tak v konečnom dôsledku pomáhame ekonomike a spoločnosti, aby rástla. Je zvláštne zobrať vietor z plachiet sektoru, ktorý sa podieľa na napredovaní krajiny a na budovaní kritickej a digitálnej infraštruktúry. Zároveň máme ako operátori dosť naložené na chrbtoch z hľadiska cien energie.
Ak obmedzíte investície, zaplatíte menej daní. Zároveň ak odvediete menej práce, prípadne zredukujete počet zamestnancov, predajných miest a tak ďalej, opäť odvediete menej daní a odvodov. Nemohol by tak skončiť štát na nule? Jednoducho od vás vyberie peniaze v rámci osobitného odvodu a následne príde o peniaze, ktoré by inak inkasoval vďaka vašej bežnej či investičnej činnosti?
Z dlhodobého hľadiska by to bolo zrejme tak. Z krátkodobého by sa však zdal rast nášho odvodu zo strany štátu ako plusový.
Čo odvod spôsobí, ak prejde? Ohrozí vaše plánované investície?
Investície sú, samozrejme, jedna z prvých vecí, ktorá nám príde na um, čo by mohli operátori obmedziť. V skutočnosti sú však tri hlavné oblasti, kde musíme hľadať rezervy, aby sme udržali našu profitabilitu. Ako sme už spomenuli, investície môžeme odložiť, znížiť alebo ich úplne zrušiť. Druhá oblasť sú operatívne náklady. Tam vieme adresovať potenciálne zníženie niektorých prevádzkových. To je však v čase násobného rastu cien energií ťažké. Tretia oblasť, ktorej sa chceme v čo najväčšej miere vyhnúť, je rast výnosov cez zvyšovanie koncových cien pre zákazníka. Nechceme ísť touto cestou, no je to jedna z alternatív.
Kedy ste naposledy dvíhali poplatky?
Tento rok sme rušili digitálny bonus, ktorý umožňoval zákazníkom získať zľavu dvoch eur. Definitívne sme ho ukončili na začiatku jesene.
Ak bude táto situácia pokračovať, tak sa zrejme nevyhneme zdraženiu služieb. Je to tak?
Budeme robiť všetko pre to, aby sme touto cestou nemuseli ísť. Nemôžeme ju však ani vylúčiť. V každom prípade skôr budeme našu bilanciu zlepšovať prostredníctvom spomínanej úpravy investičných plánov či prevádzkových nákladov.
Čo bude znamenať, ak obmedzíte, prípadne zrušíte plánované investície?
O2 dnes investuje desiatky miliónov eur do obnovy celej rádiovej siete. Je to najväčšia investícia v histórii našej spoločnosti na Slovensku. K dnešnému dňu pokrývame 36 percent populácie na Slovensku 5G sieťou. V rámci obmeny rádiovej siete meníme všetky frekvenčné a technologické vrstvy a navyše k nim pridávame novú technologickú vrstvu v podobe 5G.
Ak by sme pripustili, že operátori budú znižovať investície, tak sa to dotkne kvality našich služieb pre ľudí na Slovensku. Pritom v poslednom rebríčku indexu digitálnej spoločnosti a ekonomiky DESI z dielne Európskej komisie sme skončili na 23. mieste z 27. My ako operátori a O2 chceme pomáhať budovať znalostnú a digitálnu ekonomiku. A ak nám niekto zoberie peniaze ako z bankomatu, tak sa to niekde prejaví.
Operátori budujú na vlastné náklady kritickú infraštruktúru. Nie je teda aj z hľadiska spomínaného indexu vaše dodatočné zaťaženie streľba do vlastného kolena?
Nerozumieme tomuto kroku. Ako hovoríte, budujeme kritickú infraštruktúru. Ukázalo sa to počas pandémie. Ľudia zostali doma, odkiaľ pracovali a vzdelávali sa. Ak by operátori neboli dobre pripravení, bolo by ohrozené celé hospodárstvo krajiny. Naše služby sa dajú prirovnať k rozvojom cestnej infraštruktúry. Ak je na dobrej úrovni, tak z nej profitujú dané regióny. Ak však peniaze na rozvoj zoberiete, prejaví sa to síce krátkodobým ušetrením peňazí, no z dlhodobého hľadiska neušetríte.
Spotreba dát rastie o 40 percent. Do toho však, ako hovoríte, hrozí obmedzenie či zastavenie investícií do sietí. Ako to môže pocítiť bežný občan?
Hlavne cez pomalšiu prenosovú rýchlosť. Ak bude rásť spotreba a my nebudeme držať krok s dobou, budú vznikať úzke hrdlá. Veľmi zjednodušene tak začne haprovať spojenie a človek nebude môcť vykonávať svoju prácu v kvalite ako predtým, prípadne sa vzdelávať tak kvalitne ako predtým.
Už sme načrtli problém rastúcich cien energií. Predpokladám, že tak ako väčšina biznisu ste mali v minulosti dlhodobé kontrakty na energiu. Kedy ste začali pociťovať rast nákladov v tejto oblasti?
Zhoršenie situácie sme začali pociťovať ešte v minulom roku, keďže sme mali časť energie zazmluvnenú a časť nie. V tomto roku bol rast nákladov ešte výraznejší a v budúcom to bude ešte horšie. Krivka rastu ide signifikantne stále hore.
Odvod vám má vzrásť z 2,5 milióna eur na sedem. Ako sa na výdavkoch medziročne podpíše zvýšenie cien energií?
Odhad je na úrovni desať miliónov eur.
Aktuálne sa oplatí viac kupovať ceny energií na spote ako formou dlhodobého kontraktu. Prispôsobujete tomu svoju stratégiu?
Prispôsobujeme do tej miery, že ju robíme vždy na základe kvalifikovaných odhadov a vývoja na trhoch tak, aby výsledkom bolo čo najlepšie riešenie pre firmu.
Niektorí operátori si skúšajú pomôcť aj prostredníctvom investícií do solárnych panelov. Je to cesta, ako byť konkurencieschopnejší?
Pripravujeme pilot v tejto oblasti. Na základe výsledkov si budeme vedieť vyhodnotiť, čo to znamená, a ako vie operátor fungovať vďaka solárnej energii.
Nedávno ste predstavili hospodárske výsledky za tretí kvartál. Ako ste s nimi spokojní?
Na začiatok chcem povedať, že sme tento rok oslávili 15. výročie. Za toto obdobie sme kontinuálne rástli v oblasti zákazníckej bázy aj v oblasti výnosov. Na trh sme pritom vstúpili v čase, keď bol plne penetrovaný. Inými slovami, na jedného obyvateľa pripadala jedna SIM karta a O2 sa teda muselo pobiť o svoju priazeň v očiach zákazníka.
Vďaka kvalite služieb aj inováciám sa nám najnovšie podarilo stať sa trhovou dvojkou v počte aktívnych mobilných zákazníkov. Čo sa týka výnosov, je vidieť, že boli v posledných rokoch stabilné. V pandemickom roku dokonca poklesli. V tomto roku očakávame párpercentný rast výnosov.
Strategicky dôležité bude aj osekávanie nákladov. Ako sa postavíte k tejto problematike?
Nechceme sa dotýkať položiek, ktoré by mali vplyv na zákaznícku skúsenosť. Preto nechceme robiť krátkozraké opatrenia. Z krátkodobého hľadiska by sme vedeli siahnuť na predajnú sieť a jej zoštíhlenie, tiež redukciu zamestnancov, obmedziť marketing a reklamu a tak ďalej. To by síce mohlo priniesť rýchle víťazstvo v jednom roku, no z dlhodobého hľadiska by sme súboj o priazeň zákazníka prehrali.
Kto je Igor Tóth
V O2 Slovakia pôsobí od roku 2008. Začínal ako špecialista pre prieskum trhu a postupne prešiel viacerými pozíciami, na ktorých zodpovedal za riadenie marketingových aktivít aj marketingovej komunikácie. V roku 2011 pôsobil v oblasti riadenia zákazníckej skúsenosti v centrále Telefónica Europe v Londýne. Začiatkom minulého roka sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti.