Rozdiel v životnej úrovni medzi Českom a Slovenskom sa za 30 rokov od rozdelenia spoločného štátu zmenšil. V oboch krajinách sa tiež životná úroveň vyjadrená v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily priblížila priemeru Európskej únie. Česko však naďalej zostáva hospodársky výkonnejšou krajinou. V budúcom roku sa v Česku očakáva recesia, na Slovensku stagnácia ekonomiky.
Podľa Eurostatu dosahoval v roku 1995 HDP na obyvateľa v Česku 77,9 percenta priemeru krajín, ktoré sú dnes v EÚ. Na Slovensku to vtedy bolo 48,9 percenta. V nasledujúcich rokoch obe krajiny hospodársky rástli, na Slovensku bol pritom rast intenzívnejší, a životná úroveň sa zbližovala.
Najmenší rozdiel medzi Českom a Slovenskom bol v roku 2012. HDP na obyvateľa v Česku vtedy dosiahol 83,8 percenta priemeru Európskej únie, na Slovensku to bolo 77,4 percenta Európskej únie. V nasledujúcich rokoch sa ale rozdiel začal znovu zvyšovať, najmä vďaka rýchlejšiemu hospodárskemu rastu v Česku.
Najviac sa životná úroveň v Česku priblížila priemeru Európskej únie v roku 2020, keď HDP na obyvateľa dosahoval 93,4 percenta európskeho priemeru. Na Slovensku bol doterajší vrchol v roku 2015, keď HDP na obyvateľa dosiahol 78,6 percenta.
V posledných rokoch obe krajiny voči európskemu priemeru stratili pre hospodárske oslabenie spôsobené pandémiou koronavírusu. V súčasnosti ekonomická prognóza Česka ani Slovenska výraznú dynamiku neočakáva. Na budúci rok predpokladá české ministerstvo financií recesiu s poklesom HDP o 0,2 percenta. Ministerstvo financií predpokladá, že na budúci rok dosiahne 0,6 percenta.
Obe krajiny sa tiež stretávajú so schodkom štátneho rozpočtu. V Česku by mal podľa prognózy ministerstva financií na budúci rok predstavovať 4,6 percenta HDP, na Slovensku 6,4 percenta HDP.