Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku vzrásť o 2,1 percenta. Vďaka nižšej inflácii tak zrýchli z tohtoročných 1,1 percenta.
Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktualizovanej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila vo štvrtok. Oproti predchádzajúcej septembrovej prognóze zlepšila odhad hospodárskeho rastu o 0,7 percentuálneho bodu.
Inflácia sa viditeľne zníži
"Nižšie tempo inflácie podporí ekonomický rast pre rok 2024. Následne na horizonte prognózy očakávame rasty ekonomiky siahajúce takmer trom percentám, pričom toto tempo mierne zvoľní v roku 2027 skrz končiaci Plán obnovy a odolnosti, normalizáciu rastu exportných trhov a nášho exportu a odznievanie pozitívneho impulzu pre konečnú spotrebu domácností," predpokladá rada.
Inflácia sa podľa rozpočtovej rady po dvoch rokoch dvojciferných hodnôt viditeľne zníži, v budúcom roku na 2,8 percenta. To je o vyše dva percentuálne body menej, ako očakávala ešte v septembri.
Okrem prísnej menovej politiky Európskej centrálnej banky a upokojenia komoditných trhov budú k spomaleniu inflácie prispievať zastropované ceny energií.
Predpokladaný postupný prechod na trhové ceny ju však od roku 2025 opäť mierne zvýši, upozornila inštitúcia. Proinflačne budú pôsobiť aj nové spotrebné dane z tabaku, liehu a sladených nápojov, ako aj ďalšie nové dane a odvody.
Obrat pri reálnych mzdách
"Výraznejší obrat očakávame aj pri reálnych mzdách, ktoré by mali vďaka nižšej inflácii a stále pomerne dynamickým vyjednaným nárastom miezd v nasledujúcich rokoch solídne rásť. Rastu miezd dopomôže aj napätý trh práce, ktorý pri miernom znižovaní ponuky domácej pracovnej sily bude prehlbovať tlak na mzdy," priblížila rada.
Budúci rok očakáva reálny nárast platov o 3,8 percenta. Ruka v ruke s rastom miezd sa bude podľa rady pozitívnejšie vyvíjať aj spotreba domácností, ktorá ešte v roku 2023 zaznamenáva medziročný prepad.
Následne by mala v horizonte prognózy každoročne rásť, pričom najväčší rast o 3,1 percenta by mal byť práve v budúcom roku, a to vďaka dynamickému rastu miezd a výdavkovým opatreniam vlády podporujúcim príjmy domácností.
"Tieto opatrenia vedú k rastu zadlženia, ktoré vytvára riziká v dlhodobejšom horizonte a malo by byť dôsledne redukované každoročným konsolidačným úsilím. V prognóze predpokladáme, že vláda pristúpi k postupnej konsolidácii verejných financií v súlade s výdavkovými limitmi, čo bude krátkodobo mierne tlmiacim, ale nevyhnutným prvkom z hľadiska zachovania ekonomického rastu," doplnila rada.
V budúcom roku očakáva aj výrazný nárast investícií o 6,7 percenta. Ťahané budú prevažne vojenskými investíciami a Plánom obnovy a odolnosti, ktorý však v roku 2026 skončí. Mierne oživenie, po poklese v roku 2023, predpokladá rozpočtová rada aj v súkromných investíciách.