V minulých obdobiach zlým spočítaním a nižším počtom obyvateľov prišlo hlavné mesto aj mestská časť Petržalka o rádovo niekoľko miliónov eur. Teraz trpia samosprávy znižovaním daní, tvrdí Ján Hrčka, starosta Petržalky. FOTO: HN/Peter Mayer
StoryEditor

Starosta Petržalky pre HN: Finančne sme pri parkovaní v jemnom pluse, no môže sa to výrazne preklopiť

19.12.2023, 00:00

Vo veľkom rozhovore so starostom Petržalky Jánom Hrčkom sa dozviete:

  • Aké problémy spôsobuje, že fungujú v mestskej časti dva parkovacie systémy naraz.
  • Koľko peňazí stoja.
  • Kedy by mali nadobro zmiznúť „modré čiary“.
  • Ako mestská časť kontroluje posun prác na výstavbe električkovej trate.

V Petržalke nastala zaujímavá situácia, keďže v niektorých jej častiach existuje už aj mestská parkovacia politika. Vy ste nechceli počkať na jej zavedenie a zaviedli ste ešte pred ňou vlastný systém. Na sociálnych sieťach sa objavujú príspevky, ktoré opisujú komplikácie, ktoré vyplývajú z tejto situácie. Ľuďom prichádzajú kvôli tomu aj pokuty. Evidujete takéto podnety a ako to riešite?

Na mestský systém sme nechceli čakať z viacerých dôvodov. Svoje rozhodnutie neľutujem. Chaos, ktorý z toho vyplynul, je spôsobený aj tým, že tu nastalo nedorozumenie medzi mestom a mestskou časťou. Mesto schválilo v roku 2019, že od 1. januára 2021 spustí celomestskú parkovaciu politiku, a umožnilo, aby si mestské časti zriadili v prechodnom období vlastné parkovacie systémy. Už vtedy som tušil, že sa môžu niektoré veci skomplikovať. Myslel som si, že čím skôr sa s tým niečo urobí, tým lepšie. Dnes sú štyri roky, čo tento systém funguje. Vedeli sme, že budeme mať obmedzený čas na jeho prevádzku, a potom príde mesto a preberie si celý systém. Nikdy sme nepredpokladali, že dva systémy budú fungovať súbežne. 

image

Autom choďte na osemprúdovku, posiela Vallo motoristov preč z centra Bratislavy a oznamuje cyklopruhy​

Čo sa teda zmenilo?

Mesto si to časom rozmyslelo a povedali, že nepreberú náš systém, ale urobia si svoj vlastný. Nápad magistrátu, ako tieto dva systémy rozdeliť, bol taký, že kým Petržalka bude mať modré čiary, magistrát ich bude mať biele. Toto rozlíšenie plus-mínus aj funguje. Problém je, že ľudia neevidujú prvotné tabuľky a niekde zostali aj naše modré čísla, ktoré magistrát ešte nepremaľoval. Keďže v akomkoľvek parkovacom systéme musí byť parkovanie vyznačené, tak aj tu sa dajú tieto dva systémy vizuálne odlíšiť. Je pravda, že na niektorých miestach môže byť označenie menej viditeľné, ako napríklad keď je napadané lístie alebo je nasnežené.

Keď však idete po ulici, tak vidíte, v ktorom systéme ste. Napriek tomu vzniká problém, že ľudia, ktorí sú v petržalskom parkovacom systéme, v ktorom nemusia nič platiť a môžu v ňom parkovať zadarmo celý rok s tromi autami, si myslia, že zadarmo môžu parkovať aj v magistrátnom systéme PAAS. Čiže petržalskí rezidenti, hoci sú zaregistrovaní v našom systéme, len čo zaparkujú v častiach, ktoré reguluje mesto, a nie sú v nich registrovaní, tak dostanú pokutu. 

Ako sa parkovanie v mestskej časti zmenilo po zavedení vašej politiky a politiky mesta?

V prvom rade tam nastal viditeľný trend. Petržalke 20 rokov ubúda počet obyvateľov. Spustením parkovacieho systému sa prvýkrát v histórií zvýšil počet obyvateľov o dvetisíc ľudí, lebo si zrazu veľké množstvo ľudí prehlásilo trvalý pobyt, aby mohlo získať rezidenčné parkovanie. Tak to tu totiž funguje, ľudia tu bývajú, využívajú tu komunálne benefity, ale trvalý pobyt si sem neprihlásia. Odvtedy zase pozvoľna počet obyvateľov klesá, takže vidíte 20 rokov klesania, skok hore práve pri spustení parkovacej politiky, a potom máte zase pokles. Čiže zmysel to malo. 

Čo to prinieslo do rozpočtu mestskej časti?

V roku 2021 sa robilo celoštátne sčítanie obyvateľstva. V minulých obdobiach zlým spočítaním a nižším počtom obyvateľov prišlo hlavné mesto aj mestská časť Petržalka o rádovo niekoľko miliónov eur. Teraz trpia samosprávy znižovaním daní. Hlavné mesto však má čiastočnú výhodu, lebo sa im pri spočítaní napočítalo omnoho viac ľudí ako v roku 2011, a aj to zachraňuje Bratislavu v porovnaní s Košicami.

V Košiciach prestávajú robiť zimnú údržbu, lebo im pri celoslovenskom spočítaní počet obyvateľov klesol, a k tomu prišli ešte daňové výpady. Hlavnému mestu počet obyvateľov v celku stúpol z približne 415-tisíc obyvateľov na 460-tisíc, čiže ide zhruba o 12- až 15-percentný nárast obyvateľstva. Preto má hlavné mesto výhodu, že aspoň jedna z dvoch veličín, ktorá ovplyvňuje dane, bola pozitívna. Košice majú obe negatívne, a preto sú v oveľa horšej finančnej situácii ako Bratislava.

image

Manuál spoplatneného parkovania v Bratislave. Čo vás v ktorej mestskej časti čaká?

Vrátil by som sa ešte k parkovacej politike. Poznáte dôvody, prečo nakoniec mesto nepristúpilo k prevzatiu vášho systému?

Dôvodov je niekoľko. Mesto malo spustiť parkovaciu politiku 1. januára 2021. Termín sa posunul niekoľkokrát a nakoniec sa v prvých zónach spustilo nové parkovanie až 10. januára 2022. Magistrát teda posunul spúšťanie o 12 mesiacov. Druhý dôvod je, že my sme náš systém upravovali podľa našich potrieb. Petržalka je prevažne rezidenčná, keďže je tu malé množstvo firiem a podnikov, ale veľké množstvo obyvateľov. Len v malej časti je tu problém s denným parkovaním, skôr je tu problém so zaparkovaním auta v noci.

To sa, samozrejme, ľahšie nastavuje, ako keď máte nastaviť celomestskú parkovaciu politiku, kde už len v Starom Meste máte v rôznych častiach rôzne problémy. Rovnaký systém je potrebné nastaviť nielen pre Staré Mesto, ale aj pre Dúbravku, Karlovu Ves, Nové Mesto, Ružinov, Čunovo, Petržalku... Čiže nám sa parkovací systém, samozrejme, nastavoval jednoduchšie. Ďalší dôvod je administratívny. 

Vedeli by ste to priblížiť?

Magistrát nechcel prevziať našu databázu, pretože neverili údajom, ktoré si sami neskontrolujú. Keby prevzali databázu, mohli si urobiť len kontrolu a mohli na preregistráciu vyzvať len tých, čo podľa tejto kontroly neprešli. Povedzme, že sme mali zaregistrovaných približne 40-tisíc rezidentov, ktorí mali nejaký počet áut. Mohlo sa stať, že z tohto počtu by desatine údaje nesedeli. Stačilo teda vyzvať tých štyritisíc na preregistrovanie a ostatných ľudí mohli preklopiť do nového systému jedna k jednej.

Namiesto toho si mesto vybralo, že si obyvateľov skontrolujú podľa vlastných kritérií. Ďalší dôvod je, že chceli označenie v inej farbe, inými čiarami a inou filozofiou. Brali do úvahy napríklad cyklotrasy, miesta na dočasné parkovanie alebo väčšie množstvo parkovacích miest pre ZŤP. Takéto niečo sa nedá urobiť zo dňa na deň. Keby ste to začali robiť a robíte len Petržalku, tak vám to trvá jeden celý rok.

Magistrát mal problém stihnúť čo i len prvú zónu na termín 10. január 2022. Áno, mohli povedať, že si to preberú jedna k jednej ako v Petržalke. Ale možno by to bolo pre nich komplikovanejšie. Je to samostatný hospodáriaci a rozhodujúci sa subjekt. Rozhodli sa inak. 

Koľko stál váš systém a koľko sa vám z toho vrátilo?

Ročne stojí prevádzka celého systému približne 600-tisíc eur. Za štyri roky je to zhruba 2,5 milióna. Ako som spomínal, dvetisíc obyvateľov, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt, nám ročne prináša okolo 250-tisíc eur. Tá suma zhruba každý rok rastie. Ďalších približne 550-tisíc eur prinášajú hlavnému mestu. Ak sa niekto, kto mal trvalý pobyt v Dúbravke, prehlásil do Petržalky, tak z hľadiska Bratislavy sa peniaze nezmenili.

image

Parkovacia politika v centre Bratislavy má trhliny. Špekulanti prišli na to, ako obalamutiť zavedený systém

Ale ak by sa hypoteticky z tých dvetisíc ľudí len polovica prehlásila z iného miesta ako z Bratislavy, tak hlavné mesto by len na týchto obyvateľov získalo zhruba 300- až 350-tisíc eur ročne. Reálne nám počet nahlásených obyvateľov pokryl časť našich nákladov. Takmer polovica sumy sa nám vrátila na napočítaných obyvateľoch, ktorí sa nám prihlásili na trvalý pobyt. 

A čo poplatky od nerezidentov?

Na začiatku nám približne rok mesto dovolilo vyberať poplatky aj od nich. Potom si zrazu povedali, že nám nedovolia, aby sme ďalej vyberali peniaze. Na poplatkoch sme veľa nevybrali, možno okolo 35-tisíc eur, ale bola to jedna z vecí, kde sme mohli nazbierať ďalšie prostriedky. Ďalšia vec je, že hlavné mesto opakovane potvrdilo, že naše náklady na projekty, všetky dopravné značky, ktoré sme museli osadiť, nám refinancuje pri preberaní nášho systému. Čiže by sme v konečnom dôsledku nemali byť v mínuse, ale na nule alebo v pluse. Toto ešte budem s primátorom riešiť.

Čiže koľko vám asi magistrát dlhuje?

Približne milión eur to bude určite. Trochu nám naštrbilo vzťah, keď nám Národná rada zákonom pridelila peniaze ohľadne materských škôl. Pán primátor to považoval za neférové, že som si dovolil ho obísť a vybaviť v parlamente zmenu zákona. Išlo o to, aby peniaze, ktoré prichádzajú zo štátu na materské školy, končili u nás, keďže my ich prevádzkujeme a máme pod palcom 100 percent nákladov spojených týmito zariadeniami. 

Parkovacie miesta v severnej časti Petržalky sú už viac-menej regulované mestom. Ako ste povedali, máte na svoj systém pomerne vysoké prevádzkové náklady. Bude to pre mestskú časť po prechode na PAAS výhodnejšie? 

Podiel z mestských príjmov je trochu vtipný v tom, že na jednej strane zaradením do systému PAAS dostávame 50 percent z registračných poplatkov. Plus, do konca tohto roka to je aj 15 percent, ale po najnovšom všeobecne záväznom nariadení to bude iba 10 percent z hodinového parkovného, ktoré má byť oveľa vyšším príjmom. Avšak prichádzame o príjmy z plateného vyhradeného parkovania, ktoré sme mali.

Napríklad na Dvoroch 4 sme mali z vyhradeného parkovania pre fyzické osoby a firmy, teda zo 100 až 120 parkovacích miest, 650 eur z každého miesta.Takže sme dostávali okolo 85-tisíc eur. Po zaregistrovaní zóny Dvory 4 do systému PAAS sme z magistrátu dostali okolo 100-tisíc eur za rok 2022. Nakoniec sme teda boli 15-tisíc eur v pluse. Kým sme však mali len našich 120 vyhradených parkovacích miest, tak sme v zmysle dohody boli povinní udržiavať iba tie. Teraz, keď ich je v PAAS okolo 1 500 až 2 000, tak magistrát chce, aby sme ich pravidelne udržiavali a prekresľovali.

My sme im vysvetľovali, že to úplne nepôjde, zvlášť, keď chcú mestským častiam o spomínaných päť percent znižovať podiel z príjmov za hodinové parkovné. Matematicky to potom už nevychádza. Zaradením do PAAS sme teda o časť príjmov prišli a druhou časťou to máme kompenzované. Reálne sme tak v jemnom pluse, ale to sa môže zmenou povinností a prerozdelenia výnosov z PAAS medzi mestom a mestskými časťami výrazne preklopiť. 

Kedy si mesto prevezme aj ostatné časti?

Dvory 5 a 6 mali byť prevzaté začiatkom prázdnin 2023 a v októbri malo byť prevzaté Ovsište. Termíny sa presunuli na 1. októbra pre Dvory 5 a 6 a Ovsište prevezmú pravdepodobne na jar. Harmonogram magistrátu hovorí, že reálne môžu prevziať jednotlivé časti kedykoľvek. Stojí to na nich. My sa s nimi pri určitých projektoch ešte doťahujeme, keď vidíme, čo nefunguje a čo na Dvoroch 4, 5 a 6 ľudia kritizujú. Oni to opätovne dávajú do projektov. To, že sa robia chyby, je úplne prirodzené. Na druhej strane k tým chybám treba pristupovať s nápravou.

image

Platené parkovanie v Bratislave sa rozširuje. Ako si vybavíte doklady k autu? (prehľad)

Aj ja zhodou okolností bývam na Dvoroch 5 – 6. Všetkých som presviedčal, že magistrátny systém je prísnejší ako pôvodný petržalský, čiže parkovanie by sa tam malo napriek spoplatneniu zlepšiť. Po dvoch mesiacoch vám môžem povedať nielen z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúsenosti mojich známych, že parkovanie je tu za posledné dva mesiace horšie, ako bolo predtým, čo je absurdné. Keď ste prišli v nedeľu o 15.00 h, tak ste u mňa v okolí zaparkovali bez problémov. Dnes tam nezaparkujete. 

Čo je za tým? 

Zmenený systém. Magistrát v nedeľu nekontroluje. Začína kontrolovať až v pondelok o 12.00 h a kontroluje vždy do polnoci. Dokonca aj v piatok kontroluje od 12.00 h do polnoci. Zmenili sa teda časové nastavenia. Takže veľa ľudí môže v nedeľu prísť, bez problémov zaparkovať, počkať, prespať, a potom sa na druhý deň preparkovať. Veľký rozdiel je aj v tom, že my sme sa snažili pri parkovaní vyznačiť čo najväčšie množstvo parkovacích miest, koľko to vyhláška umožňuje.

Magistrát začal kresliť čiary na dočasné parkovanie a veľké množstvo všeobecných ZŤP. Magistrát nechal niekde namiesto dvoch parkovacích miest jedno miesto, aby tadiaľ mohli ľudia prechádzať. Keď napočítate, tak parkovacích miest je možno o 200 menej, ako ich bolo dovtedy. Po dvoch mesiacoch môžem skonštatovať, že tie parkovacie miesta chýbajú a zjavne je niekde chyba. My si šesť- až sedemkrát ročne celú Petržalku spočítavame.

Jedno spočítavanie prebehlo v septembri, tesne pred tým, než sa parkovací systém spustil. Druhé by malo prebiehať čoskoro. Čiže vieme presne za posledné štyri roky, ako sa nám v jednotlivých zónach Petržalky vyvíjajú počty áut, a som veľmi zvedavý na nové čísla a či sa počet áut zmenil.

Uzavrel by som parkovanie ešte poslednou otázkou. Kedy predpokladáte, že modré čiary zmiznú z Petržalky?

Podľa harmonogramu magistrátu to bude až v roku 2026. Už sú síce trošku v posune, ale dá sa to dobehnúť, pokiaľ neprídu nejaké nepredvídateľné udalosti. 

Poďme k výstavbe električky. V minulosti ste aj so starostom Jaroviec Jozefom Uhlerom kritizovali, že sa avizované termíny nestíhajú. Stavba sa na pár mesiacov aj zasekla kvôli zdražovaniu materiálov a musela sa vypracovať nová metodika valorizácie. Ako je to teraz? Prebiehajú na stavbe práce?

Prvý termín na odovzdanie stavby bol 31. december 2023, pretože dovtedy sa dali využiť eurofondy z aktuálneho obdobia. V septembri 2022 ešte primátor hovoril, že sa tento decembrový termín dá ešte stihnúť. Už vtedy však všetci hovorili, že je to na takúto stavbu veľmi natesno. Keď prišla ukrajinská kríza, štyri mesiace sa tam neurobilo takmer nič.

Keď niekoľko mesiacov nerobíte nič a stane sa to práve v lete, keď sú na práce ideálne podmienky, je to problém. V zime sa sklz dá lepšie dobehnúť, vtedy sa totiž aj tak nedajú robiť niektoré technologické postupy. Čiže už v septembri 2022, keď som počul od magistrátu, že sa to stále dá stihnúť, bolo mi jasné, že to nie je pravda. Mesto si nechalo od dodávateľa vypracovať harmonogram, ktorý mal zahŕňať už aj tento sklz. Dodávateľ poslal rozvrh prác, kde figuroval termín september 2024. Mesto to však ďalej popieralo. 

image

Nastane posun? Výstavba električkovej trate v Petržalke by sa mohla zintenzívniť, tvrdí Bratislava

Nakoniec však priznali, že stavba bude neskôr. Vy ste však tvrdili, že bude až v roku 2025.

Keď si pozriete jednotlivé míľniky, jasne vidíte, že ani ten termín neplatí. Magistrát však stále tvrdí, že je to september 2024. Sú tam platení ľudia, stavbyvedúci, stavebné dozory a oni vedia, koľko trvá technologický postup. Nemôžu nevedieť, že to nestíhajú, tak ako nemohli nevedieť, že to nestihnú ku koncu roku 2023.

Mňa len hnevá to, prečo si nepriznajú, že to nestíhajú. Volajú mi z rôznych médií a pýtajú sa na električku, lebo mesto im neodpovedá. Mesto, ktoré sa hrdí transparentnou komunikáciou, sa o električke nevyjadruje. Neverím tomu, že skôr ako v júni 2025 sa budú obyvatelia voziť v električke v Petržalke. Nevidím tam robotníkov dennodenne alebo aj cez víkendy. V čase, keď tu práce nenapredovali, som poveril človeka, aby každý deň chodil po stavbe a počítal pracovníkov. Trvá to asi hodinu a pol prejsť si celú stavbu. Niekedy sme tam napočítali len 20 robotníkov v pracovných dňoch.

Ešte počítate robotníkov?

Počítame, ale už len dva- až trikrát týždenne, podľa toho, či sú nejaké štátne sviatky, alebo podľa počasia. 

Koľko je ich na stavbe teraz?

Viem len, že málo. Maximum bolo okolo 120 robotníkov a 25 strojov, ktoré tu reálne pracovali. Robotníci nám vravia, že robia to, čo im dajú robiť, a keď im nedajú prácu, tak nerobia. 

Ako hotová električka zmení Petržalku?

Veľmi to vidieť na prvých dvoch zastávkach Jungmannova a Farského. Dvory 4 boli vytypované ako prvá parkovacia oblasť preto, lebo už v období, keď začala chodiť električka z tejto oblasti, sem začalo prichádzať veľké množstvo ľudí. Zaparkovali tu a prestúpili na električku. Neparkovali tu len autá s bratislavskou značkou. Električka je veľmi komfortný, stabilný a vysokokapacitný dopravný prostriedok. Keď je kolóna áut alebo neodhrnutý sneh na cestách, tak to električku zväčša neobmedzuje. Myslím si, že sa aj v Petržalke výrazne zlepší prístup k hromadnej doprave. Hoci to pokryje len nejakú oblasť. Aj keď na to, aká je Petržalka veľká, by potrebovala ešte aspoň dve ďalšie trasy. 

Tieto nie sú v nejakej fáze prípravy?

Zatiaľ nie. Otázne je, kto na to dá peniaze. Jedna z najväčších súm, ktorá sa podarila Bratislave na takéto veci vybaviť, je práve trať, ktorá sa stavia. Tento úsek bol vyhradený a bol naň priestor. Štvorkilometrová koľaj stojí aj tak približne 100 miliónov eur. Keby ste mali urobiť ešte ďalšie dva takéto úseky, bolo by to zložitejšie a nákladnejšie. Keby sme mali rozpočet ako Praha alebo Viedeň, tak by sme to asi dokázali. Pokiaľ nám niekto nedá externé zdroje, nevidím to reálne.

Necítite developerský tlak kvôli električke?     

Približne 90 percent pozemkov v okolí električky je magistrátnych. Myslím si, že to pomôže rozvoju Slnečníc, pretože na Janíkovom dvore električka končí a asi najbližších päť až desať rokov by sa táto oblasť mala zastavať. Je to však za Panónskou cestou, takže to Petržalčanov až tak netrápi. Určite to mestskú časť zahustí, ale nie je to niečo, čo by obyvatelia vnímali väčšinovo negatívne. 

K Slnečniciam som sa chcel dostať. Nedávno tam bola kauza s developerom, ktorý vám nevyplatil poplatky za rozvoj. Ako to celé dopadlo?

Cresco v spolupráci s iným partnerom založili spoločnosť Eltraco, ktorá začala riešiť toto územie. Firma mala vybavené všetky povolenia. Z nejakého dôvodu sa v tom projekte rozdelili, ale všetky stavebné práva prešli na spoločnosť Slnečnice invest a všetky povinnosti ostali na spoločnosti Eltraco. Tá mala zaplatiť najskôr 740-tisíc eur, na sumu  dostala začiatkom tohto roka splátkový kalendár.

Prvú splátku zaplatili, od druhej splátky však prestali platiť. Vzápätí išlo do právoplatnosti druhé rozhodnutie na 3,5-miliónový poplatok. Voči tomu sa odvolali a počas toho odvolania vyhlásili konkurz na spoločnosť. Ostala tam teda visieť nielen nezaplatená časť 740-tisíc eur, ale po rozhodnutí Finančnej správy aj 3,5 milióna eur. Keby teraz neexistoval niekto, kto by benefitoval z tých povolení, nebolo by na koho ani akým spôsobom tlačiť.

Čo teda bude nasledovať?

Firma Cresco a jej zastupiteľstvo opakovane povedali, že sa priznáva k tomu záväzku, že je beneficientom toho stavebného povolenia a že to zaplatí. Problém bol, že suma bola splatná asi pred mesiacom. Oni síce tvrdia, že to dobrovoľne zaplatia, čomu verím, keďže tu majú rôzne investičné zámery, ale de facto si vypýtali splátkový kalendár, na ktorý zo zákona nemajú nárok.

Cresco vyhlasuje, že za Eltraco dobrovoľne zaplatí túto sumu. Hľadá sa spôsob, ako to zaplatiť a akým spôsobom tú situáciu dorovnať. Upozornil som na túto vec kvôli tomu, lebo je to diera v zákone. Reálne to môže spraviť takto ktokoľvek, aj keď Cresco povedalo, že táto situácia nenastala úmyselne. Šťastie je, že spoločnosť Cresco má motiváciu túto sumu zaplatiť, pretože má ďalšie investičné záujmy v Petržalke a v Bratislave, takže sa pravdepodobne budú snažiť nájsť spôsob, ako tieto financie vyrovnať. Táto príležitosť bola vhodná na to, aby sa ukázalo, akým spôsobom môže byť samospráva poškodená, ak na druhej strane bude niekto špekulant. Mala by sa v tomto smere zmeniť legislatíva. 

image

Euroveou sa to nekončí, J&T Real Estate dostal zelenú na ďalší projekt. Kde bude a v čom sa odlišuje?

Prešiel by som k inému developerskému projektu. Evidujete nejaké posuny v procesoch s Novým Lidom?

Celkom ma pobavilo znenie memoranda medzi hlavným mestom a spoločnosťami, ktoré developujú v rámci Lida. Mesto sa vyjadruje, že vyjde v rámci memoranda developerovi v ústrety a zabezpečí, aby mestská časť Petržalka bola súčinná. V prípade, že by mestská časť nebola súčinná a odmietla odzveriť majetky, tak aj proti našej vôli odzverí majetky a zabezpečí súčinnosť. Nevieme vlastne ani to, na čom sa s Lidom mesto ohľadne Petržalky dohodli. 

Čo hovoríte na projekt vo forme, v akej ho developer predložil?

Oblasť Lida je mesačná pôda. Nie je tam nič hodnotné. Má tam vzniknúť park, developeri riešia cyklotrasy, má tam byť odbočka pre električku, ktorá ma ísť okolo Ekonomickej univerzity. Má tam byť aj most pre peších, ktorý prepojí Euroveu a Lido. To by, samozrejme, zlepšilo v oblasti veľa vecí. Pravidelne riešim statickú a dynamickú dopravu, lebo Petržalka je mesto v meste.

Keby ľudia z Petržalky vedeli robiť a nemuseli chodiť za most, keby tu vedeli mať všetky kultúrne, športové a spoločenské podujatia, tak sme de facto tretím najväčším mestom na Slovensku po Bratislave a Košiciach. Petržalka je štvrtina Bratislavy, nachádza sa za riekou Dunaj, čiže je oddelená aj geograficky.

Problém je, že urbanisticky sa Petržalka stavala ako ubytovňa, kde majú ľudia bývať, a pracovať majú niekde inde. To bol možno štandard pred 40 rokmi, ale dnes to robí obrovské dopravné problémy. Keby Petržalčania nemuseli chodiť cez most za prácou, tak by ich veľmi netrápili ani zápchy. Pomer pracovných a ostatných príležitostí by mal rásť, aby bola Petržalka viac nezávislá a aby sa ľudia z Petržalky nemuseli premiestňovať cez rieku. 

Ako vnímate ponuky niektorých developerov, napríklad pri Lide, ale aj pri iných projektoch, ktorí by chceli pri svojich obytných štvrtiach stavať aj vlakové zástavky? 

Je to pozitívne. Paradoxne ak by si to presadzovalo samotné mesto, tak by sa mu to pravdepodobne nepodarilo, ale developer je šikovný a vie si takéto veci cez svoje projekty vybaviť, dokáže úrady presvedčiť a zaplatiť takéto investície. Nové zastávky ponúknu ľuďom alternatívu v doprave. Počet áut v Bratislave rastie, vo Viedni ich počet klesá. Niekto povie, že sme vývojovo za Viedňou, ale je to tým, že tu nemáme také možnosti. Viedeň 40 rokov budovala metro, električky, cyklodopravu a záchytné parkoviská.

Obyvatelia pochopili, že MHD je pre nich komfortnejšia. Vedia sa ľahšie, rýchlejšie a pohodlnejšie dopraviť z bodu A do bodu B. My nemáme metro, sieť električiek, cyklotrasy ani záchytné parkoviská. Z Devínskej Novej Vsi sa hromadnou dopravou neviete dostať na letisko rozumným spôsobom. Petržalka bude na tom po spustení električky ešte dobre. Ale čo Vrakuňa, Lamač a iné časti Bratislavy, kde môžete zabudnúť na takúto alternatívu? Ale nedá sa brať do úvahy, že takto je to v Prahe, takto vo Viedni, keďže infraštruktúrne za nimi zaostávame 20 – 30 rokov. Najskôr musíme prispôsobiť infraštruktúru a potom ľudia zmenia svoje návyky.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2023-10-09 12:02:38 - Feat.: 0 - Title: Oddychové zóny na križovatkách a cyklopruh, kde ťa akurát tak prejde auto? Jovinečko si uťahuje z primátora Bratislavy 02 - Modified: 2023-10-05 15:49:44 - Feat.: 1 - Title: Projekt, ktorý zásadne prekreslí Petržalku. Namiesto pár bytoviek vznikne celá nová obrovská štvrť 03 - Modified: 2023-10-04 07:07:56 - Feat.: 1 - Title: Nové čiary či jednosmerky. Mestá sa s parkovaním na chodníkoch vyrovnávajú po svojom
01 - Modified: 2024-06-26 19:09:20 - Feat.: - Title: Bratislava a okolie sa môžu pobiť o štvrť miliardy z Bruselu. Mesto chce električky, Arriva autobusy na vodík 02 - Modified: 2024-06-25 07:00:14 - Feat.: - Title: Na výstavbe električkovej trate v Petržalke badať podľa Bratislavy posun. Počet pracovníkov sa zdvojnásobil 03 - Modified: 2024-06-20 06:55:50 - Feat.: - Title: Hlavné mesto chce tento rok rozšíriť PAAS o prvú lokalitu v Lamači 04 - Modified: 2024-06-10 14:12:17 - Feat.: - Title: Bratislavský parkovací systém má novinky: je medzi nimi je aplikácia či platba formou SMS 05 - Modified: 2024-06-06 17:13:24 - Feat.: - Title: Na donášku pizze v Bratislave zabudnite. Vallova parkovacia politika robí z vybraných zón nedostupné miesta
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. júl 2024 20:06