V období jesene roku 2021 nastala na trhu panika. Gazprom prestal plniť svoje plynové zásobníky v Európe a začalo sa skloňovať zdraženie. Komodita následne prekročila magickú hranicu 100 eur za megawatthodinu. A rast dokonca pokračoval v nasledujúcich mesiacoch, keď suma vystúpila až k 350 eurám.
Dlhé roky sme pritom boli zvyknutí na ceny pohybujúce sa okolo 15 eur. Nárast tak nepocítili len firmy a domácnosti, ale, paradoxne, aj elektrárne. Plynové zdroje sú totiž závislé od cien suroviny, pri veľkých nákladoch sa ich výroba už nemusí oplatiť.
Momentálne však nastáva obrat. Surovina sa blíži na úrovne spred vojny. Výhodu to prináša práve pre plynové elektrárne, ktoré sa vďaka tomu môžu dostávať do ziskov.
Budú v kladných číslach, vraví analytik
Na starom kontinente sa z plynu vyrobí okolo 20 percent elektriny, pričom pre Úniu je táto komodita stále kľúčová. V Európe je teda hneď niekoľko veľkých paroplynových zdrojov. Napríklad v Nemecku je tým najvýkonnejším Emsland s 887 megawattmi.
Na Slovensku je najväčšia elektráreň tohto typu PPC Malženice s výkonom 430 megawattov. Zdroj jej však zakonzervovaný a slúži len na podporné služby, ktoré vedia efektívne vyrovnávať elektrickú sústavu. To znamená, že keď je v sieti nedostatok prúdu, flexibilne ho dodajú.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, ktorá má na starosti prenos elektriny na našom území, hovorí, že z dôvodu výhodného pomeru ceny elektriny a ceny plynu evidujú nárast výroby v PPC Malženice. Vlastníkom tejto elektrárne je od roku 2018 skupina ZSE.
Nasadzovanie malženickej produkcie súvisí aj s cenou emisných povoleniek, avšak aj so spotrebou elektriny. „To spôsobuje aktuálne nepravidelné nasadzovanie elektrárne, ale nemá vplyv na dlhodobý pozitívny trend pre paroplynové zdroje,“ približuje hovorkyňa spoločnosti ZSE Energia Michaela Dobošová.
Analytik JPX Ján Pišta v tejto súvislosti poukazuje na to, že ceny plynu sú priaznivé a klesajú, a rovnako aj emisné kvóty. „Čo by mohlo dostávať paroplynové elektrárne do kladných čísiel,“ myslí si.
Pišta poukazuje na to, že zdroje s vysokou účinnosťou – a to nad 50 percent – a nižšou emisnou náročnosťou sú v zisku vo väčšine hodín na spotovom trhu, a to dokonca aj v prípade dodávky mesačného základného pásma.
„Zdroje s horšími parametrami sa však môžu pohybovať blízko nuly a v niektorých lacnejších hodinách sa môžu dostávať až do straty,“ konštatuje odborník.
Plynové turbíny ešte neodídu
V najbližšom období by tieto zdroje mohli v Európe zažiť renesanciu. A to napriek tomu, že Únia neráta s týmto fosílnym palivom do budúcnosti.
Pišta si myslí, že produkciu z týchto zdrojov budeme vidieť na starom kontinente narastať. Dôvodom je nutnosť regulácie elektriny a výpadok uhlia: „Kým sa nevymyslí niečo iné, paroplynové zdroje budú dôležitým poskytovateľom podporných služieb, teda regulačnej elektriny.“
Reguláciu pritom vedia poskytovať vodné i uhoľné zdroje. Výstavba nových vodných elektrární však nie je podľa odborníka veľmi preferovaná a postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň typu Čierny Váh je oveľa komplikovanejšie a náročnejšie ako paroplynový zdroj.
Uhoľné zdroje sa zase odstavujú. Príkladom je Poľsko, ktoré prechádza na jadro a plyn, ale aj Slovensko, ktoré ku koncu minulého roku vyplo Nováky. „Zostávajú tak len paroplynové zdroje,“ doplnil.
Aj gigant z Nemecka ráta s tým, že plynové turbíny v ich mixe ešte zostanú. Agentúra Reuters tento týždeň informovala, že krajina sa pripravuje na budovanie nových plynových zdrojov. Nadväzuje tak na odstavovanie uhlia, ktoré by mohlo viesť k výpadku elektriny, keďže obnoviteľné zdroje patria medzi nestabilné zdroje.
V prípade Slovenska sa počíta s tým, že PPC Malženice budú dôležité. V analýze o zvýšenej spotrebe prúdu do roku 2050 sa ráta s tým, že malženický zdroj bude popri jadre vyrábať potrebné megawatthodiny.
Čo bude ovplyvňovať výrobu?
Na rentabilitu tejto výroby budú do veľkej miery vplývať ceny energií na trhoch. Do hry však vstúpia aj emisné povolenky a spomínaný klesajúci dopyt po uhlí.
Súčasná cena plynu je na úrovni 28 eur za megawatthodinu, čo už je pomerne nízka cena. Pred ruskou agresiou na Ukrajine bola cena 15 až 20 eur. Na ilustráciu, dlhodobé kontrakty na rok 2025 sa obchodujú už na úrovni 32 eur.
„Ponuka zemného plynu na trhu je veľmi vysoká a bez problémov pokrýva spotrebu. Celkovo je zima v Európe skôr mierne teplejšia, aj keď na Slovensku to tak nevyzerá,“ komentuje analytik Finlordu Boris Tomčiak.
Poukazuje na to, že producenti a prepravcovia energií masívne investujú napríklad do LNG terminálov či posilňovania rozvodnej siete. Táto posilnená infraštruktúra má prispieť k stabilnému vývoju cien energií do budúcnosti. „Energetická kríza je minulosťou a Európa sa už zaobíde bez importu fosílnych palív z Ruska,“ myslí si Tomčiak.
Vďaka poklesu cien plynu je na nižších hodnotách aj elektrina. Dôvodom je, že až 20 percent prúdu sa v Európe vyrobí vďaka plynovým turbínam.
Burzová cena elektrickej energie poklesla v súčasnosti na 80 eur za megawatthodinu. Na predstavu, vlani v januári stál rovnaký objem o sto eur viac.