Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 percenta hrubého domáceho produktu Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 percenta HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 percenta, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy.
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil Inštitút pre stratégie a analýzy.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 percenta. V rámci Európskej únie išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 percenta tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z Európskej únie.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako dve miliardy eur na verejné investície.
Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 - 2021.
V nasledujúcich rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Zdroje z Európskej únie vlani pokryli takmer polovicu všetkých verejných investícií a tak to bude aj v najbližších rokoch, avizoval inštitút.