V čase, keď Európska centrálna banka držala svoj základný úrok na nule, podnikli naše banky predvídavý krok. Napožičiavali si od nej lacné peniaze, pričom ich neodradilo ani to, že si za ich uloženie v jej trezoroch pýtala pokutu v podobe zápornej depozitnej sadzby.
Christine Lagardová, šéfka inštitúcie, tak chcela finančníkov prinútiť k tomu, aby voľné prostriedky investovali do ekonomiky, a nie, aby ich odkladali na horšie časy.
Následne roztočená inflačná špirála napovedá, či sa jej tento zámer podaril naplniť. Finančné domy si však napriek tomu dokázali odložiť dosť voľných a hlavne lacných prostriedkov, z ktorých čerpajú dodnes. Svedčia o tom aj dáta Národnej banky Slovenska, ktorá vo svojej Správe o finančnej stabilite nedávno informovala o tom, že zisky našich finančných domov pokorili na konci apríla hranicu 363 miliónov eur.
Medziročne to bolo o sedem percent viac. „Za nárastom môžeme hľadať predovšetký...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
