Bratislava je mesto s malou hustotou a fantastickou prírodou v dotyku mesta. O to viac by sme mali rozumne zahusťovať mesto dovnútra, hovorí pre HN Igor Marko, architekt, urbanista a zakladateľ ateliéru Marko&Placemakers. FOTO: Unsplash/Kenny Mark

Veľa áut, málo bytov a zlý územný plán. Ako ďalej s rozvojom Bratislavy? Urbanisti ponúkajú riešenia (anketa)

Hlavné mesto sa v rámci rozvoja developmentu a urbanizmu dlhé roky trápi s viacerými prekážkami.
Okrem nedostatku nájomného bývania či vysokých cien nehnuteľností je problémom aj nízka hustota zástavby.
V čom hlavné mesto zaostáva najviac, kde najvýraznejšie pokrivkáva z hľadiska bývania a verejných priestorov a z akých miest či krajín by si mohlo brať príklad?
HN sa pýtali piatich expertov z oblasti urbanizmu, architektúry a územného plánovania.

Bratislava je považovaná za najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto na Slovensku, nielen nárastom počtu obyvateľov, ale aj tempom, akým doň pribúdajú nové príležitosti, developerské zámery či možnosti spoločenského a kultúrneho vyžitia. Pre niekoho, kto sa na hlavné mesto pozerá zvonku, sa tak môže zdať, že jediné, čo mu chýba, sú nižšie ceny nájmov.

Ak by ste sa však rozprávali s profesionálmi a odborníkmi na rozvoj, ich dojmy by neboli vždy pozitívne. Zastaraný územný plán, nízka hustota zástavby, konzervatívna výšková zonácia či zlá legislatíva sú stále aspekty, v ktorých by si mohla Bratislava polepšiť.

Kde zaostáva hlavné mesto najviac, v čom najvýraznejšie pokrivkáva z hľadiska bývania a verejných priestorov a z akých miest či krajín by si mohlo brať príklad?

HN sa pýtali piatich expertov z oblasti urbanizmu, architektúry a územného plánovania.