Domestikácia kukurice je jednou z najväčších záhad genetiky. Na svojho predchodcu zo skupiny amerických tráv sa už nepodobá a nie je ani jasné, či išlo o cielený proces alebo šťastnú náhodu. Do Európy sa táto plodina dostala po príchode Španielov do Ameriky a na Slovensko v 18. storočí z Maďarska.
Dnes je dôležitou súčasťou jedálnička hospodárskych zvierat, no svoje uplatnenie našla aj v ľudskom. Kukurica pritom nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodárov. Tým tento rok robí škrt cez rozpočet extrémne teplé počasie, ktoré celoplošne posunulo vegetáciu o dva až tri týždne popredu.
„Máme obavy, čo bude s kukuricou, či vôbec prežije. Porasty nevyzerajú dobre, závlaha nie je,“ opisuje pre HN Tomáš Kasnyik, vinár a predseda družstva v obci Strekov.
Veľa stupňov urobí svoje
Komplikácie spojené s klímou potvrdzuje aj Ladislav Moravčík, predseda Predstavenstva Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice. Do konca júna boli totiž kukurice vo vývojovom štádiu vzniku klasu a v tom istom čase sa u nás spustili tropické horúčavy.
„Hrozí, že kukurica nebude dostatočne opelená. Peľ zo samčích orgánov vplyvom vysokých teplôt môže vysychať, a tým sa nedostane na samičie orgány a neoplodní zrno,“ vysvetľuje Moravčík.
V najjužnejších skúšobných staniciach Ústredného kontrolného a skúšobného ú...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.