Európski štatistici včera prišli s nepríjemnou správou. Podľa Eurostatu v júli opätovne narástla inflácia. Kým ešte v júni bola na úrovni 2,5 percenta, počas prvého mesiaca letných prázdnin už ceny narástli o 2,6 percenta. Aj keď ide len o veľmi mierny pohyb smerom nahor, stále platí, že sa eurozóne vzďaľuje vytýčený cieľ – inflácia okolo dvoch percent.
Najhoršie spomedzi krajín platiacich eurom dopadlo Belgicko. Cenovky „v krajine čokolády, piva a waflí“ narástli o 5,5 percenta. Nasledovali Estónsko s Holandskom, kde bol rast zhodne na úrovni 3,5 percenta. Na opačnom konci tohto rebríčka sa ocitlo Fínsko. V krajine, ktorá je slávna vďaka tisíckam jazier, inflácia poskočila len o 0,6 percenta. Pod jedno percento sa zmestilo ešte Lotyšsko, kde to bolo 0,8 percenta.
Slovensko bolo nad priemerom eurozóny. Júlové nákupy boli u nás drahšie o 2,9 percenta. Dôvodov vyšších hodnôt bolo niekoľko, tým hlavným však bolo nedávne rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá po dlhej sérii uťahovania menového kohútika rozhodla o jeho prvom uvoľnení.
Zaujímavý bude aj ďalší postup. Vo všeobecnosti sa totiž predpokladá, že jej šéfka Christine Lagardová k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb pristúpi už počas najbližšieho stretnutia, ktoré sa uskutoční v septembri.
HN sa preto finančných analytikov opýtali na to, či bol tento krok skutočne priskorým a či môžu horšie čísla reálne ovplyvniť budúce kroky nášho centrálneho domu.
1. Bolo júnové zníženie úrokových sadzieb zo strany centrálnej banky unáhleným krokom?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.