Pri Čiernom Balogu sa kvôli lykožrútom vyťaží vyše milióna kubíkov dreva. FOTO: Hn/Peter Mayer

Firmy nestíhali, všade problém zostal. Scenár ako na Horehroní hrozí aj inde, tvrdí odborník na lykožrúty

V rozhovore s vedúcim Lesníckej ochranárskej služby a odborníkom na škodce Andrejom Kuncom sa dozviete:

aký je širší kontext pre kalamitu lykožrútov na Horehroní,
aký plán vypracovala ich organizácia pre sanáciu lesov v okolí Čierneho Balogu,
kde všade hrozí podobný scenár,
prečo je na Slovensku toľko smrečiny a aké zastúpenie by mal mať smrek v našich lesoch v budúcnosti.

Ak teraz prídete do Čierneho Balogu, neunikne vám všadeprítomný zvuk píl. Kopce v okolí obce sú plné vysušených stromov. Situácia s lykožrútmi tu zašla tak ďaleko, že sa angažoval aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý vo veci podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Poďme však od začiatku. Aké boli dôvody vzniku kalamity na Horehroní?

V prvom rade je to preto, že tu máme veľa smrekov. Máme tu aj klimatickú zmenu, ktorá je od 90. rokov rukolapná. Vplyv na to má aj zákon o ochrane krajiny. V roku 2014 tu navyše vyčíňala veterná kalamita Žofia, čo bol ďalší faktor. Tu prichádza do obrazu náhodná nevykonaná ťažba. Problémom bolo sucho v rokoch 2020, 2022 a sucho v roku 2024 bude ďalší problém.

Poďme teda od začiatku. Ako je to so smrečinou na Slovensku?

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.

#ANDREJ KUNCA #LESNÍCKA OCHRANÁRSKA SLUŽBA #LYKOŽRÚT #KALAMITA #ČIERNY BALOG #MURÁNSKA PLANINA