Ako ste sa dostali k ornitológii? Boli ste už v detstve fascinovaný vtákmi?
Sám si na to nespomínam, ale mamina mi vravela, že keď som bol malý, tak na všetko, čo lietalo, som hovoril vtáčik. Či to bola mucha, roháč, lietadlo (úsmev). Minule som videl chlapca, ktorý zas letiaceho vtáka označoval lietadlo – z neho bude zrejme pilot (smiech).
Najzlomovejším momentom však bol určite skauting. Mohli sme si tam vybrať nejakú „odborku“, čiže špecializáciu, a ja som si pod vplyvom fascinácie modrým vtáčikom, ktorého som videl na chate – dnes už viem, že to bol rybárik –, vybral ornitológiu. Mal som v tomto smere aj sprievodcu, staršieho kamaráta Mareka Bryndzíka.
A ešte si pamätám tretí moment. Keď sme v detstve jazdili za tetou do Karlovej Vsi, chodili sme okolo budovy Prírodovedeckej fakulty UK a ja som vždy povedal mame: Tam raz budem chodiť! Bola to jediná vysoká škola, ktorú som vtedy poznal, ale splnilo sa mi to (úsmev).
Študovali ste environmentalistiku. Držal vás počas celého štúdia záujem o vtáky?
Jasné, aj v diplomovej práci som sa im venoval. Presnejšie, prvú som nedokončil, lebo v tom čase sa stala kalamita v Tatrách a všetku energiu som venoval akciám na ich ochranu. Druhú som robil na tému očakávaný vplyv výstavby veterných elektrární na vtáctvo – nešlo len o akademický výskum, ale i platený projekt, čiže to bola vlastne jedna z mojich prvých robôt.
Pozoruhodné je, že ste hneď po škole začali v oblasti ornitológie aj podnikať. Ako sa to stalo?
Ešte ako študent som sa stal dobrovoľníkom v Birdlife Slovensko a raz im tam zatelefonovali z hypermarketu, že potrebujú odchytiť vtáky. Zareagoval na to kamarát z mimovládky a začal s nimi aj spolupracovať. A keď sa neskôr presťahoval na východné Slovensko, tak som ho nahradil. Spočiatku som to mal ako brigádu a postupne som sa pomerne komplikovane dostal k tomu, že som si založil vlastnú firmu. Momentálne mám zmluvy prakticky so všetkými hypermarketmi. Zaujímavé je, že o podnikaní som sa veľa naučil práve na ekológii.
Ako to?
O ekológii sa hovorí, že je to ekonómia prírody. Zvieratá viazané na jeden druh obživy sú náchylnejšie na vyhynutie. Preto som aj ja svoje podnikanie postavil na viacerých pilieroch. Odchyty sa týkajú najmä zimnej sezóny – preto som sa začal venovať aj ornitologickým posudkom, čo je zas prevažne letná záležitosť.
Tie sú potrebné, keď chce niekto počas vegetačného obdobia vyrúbať dreviny: aby sa zistilo, či v nich nehniezdia vtáky. Od vstupu do Európskej únie sú totiž všetky vtáky chránené. S výnimkou mestskej populácie holubov, ktorá pochádza zo zajatia. No a do tretice sa venujem prírodnému turizmu, čo je aktivita, ktorá ma dlhodobo aj najviac baví.
Ešte k tým odchytom. Je to pre vás rutina, alebo z toho vznikajú aj dobrodružné akcie?
Úprimne – po toľkých rokoch t...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.