Nedávno ste sa na Úrade vlády stretli s premiérom Robertom Ficom a ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Ako vaše stretnutie prebiehalo?
Vytýčili sme si päť základných tém, o ktorých sme rokovali. Tém by bolo, prirodzene, oveľa viac, no z časového hľadiska sme sa rozhodli pre tieto.
Prvou boli schémy štátnej pomoci a ich garancia pre poľnohospodárov. Sme radi, že premiér následne na tlačovej konferencii garantoval stabilitu štátnych podpôr. Každý rok sa totiž obávame a riešime, či budú, v akej výške a podobne. Pre farmárov je veľmi komplikované, keď nevedia, či dostanú financie na zelenú naftu či napríklad za kadávery. Jednoduchšie sa im plánujú investície aj výroba, keď majú informácie o podpore.
Druhou témou bolo potravinárstvo, aby bolo viac v záujme vlády. Nielen o ňom hovoriť, ale ho aj nejakým spôsobom podporiť. V potravinárstve je obrovský investičný dlh, ktorý sa odhaduje na jednu miliardu eur.
Taktiež sme sa rozprávali o zastupovaní našich predstaviteľov vlády na pôde Európskej únie. Premiérovi aj ministrovi pôdohospodárstva sme sa snažili vysvetliť naše postoje, kam by sa z nášho pohľadu malo uberať rokovanie našej vlády s Bruselom, ale aj Brusel ako taký. Mali sme totiž strategický dialóg, z ktorého vyplynuli závery, ako by malo vyzerať poľnohospodárstvo po roku 2027. Nestotožňujeme sa so všetkými a ani s tým, čo avizovala z kvázi uniknutých informácií predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Čo máte na mysli?
Hovorí sa o tom, že by sa fondy mali spojiť. To znamená, že keď dnes existuje asi 450 fondov, respektíve samostatných rozpočtov v rámci Európskej únie, tak po novom by ich bolo len 27. Na každú krajinu jeden.
Majú sa spájať kohézne fondy s poľnohospodárskymi, rozvojovými a podobne. Z toho máme veľké obavy a sme zásadne proti. Poľnohospodárstvo aj potravinárstvo musia mať istotu, že každoročne dostanú nejaké finančné prostriedky. Potrebujeme jednoducho garanciu, že si tú podporu nezoberie niekto iný na iné účely.
Výhradu máme aj voči tomu, že tieto fondy majú byť viazané na reformy, ktoré si určí Európska komisia. Vnímame to ako nejaký bič na neposlušných politikov, ako je Viktor Orbán, no produkcia cenovo dostupných potravín nemôže byť viazaná na niečo takéto. Ide predsa o našu stravu, základnú vec, ktorú potrebujeme.
Ak by si Európska komisia povedala, že poskytne poľnohospodárom peniaze, ak znížia napríklad vstupy pesticídov do výroby, tak to nie je fér. Na Slovensku sa používa niečo vyše kilogramu na hektár, no v Holandsku je to, povedzme, 13 kilogramov na hektár. Oni by to množstvo znížiť vedeli a zabezpečili by si fondy, no u nás je to už neprípustné. Úrodu by nám úplne zničili škodce či hniloba a ostatné choroby.
Čomu ste sa ešte s pr...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.