Blokovanie schválenia 18. balíka sankcií proti Rusku zo strany SR sa ukázalo ako dôležité pri dosiahnutí akej-takej dohody pri pláne Európskej komisie zastaviť dovoz plynu z Ruska, uviedol v piatok v reakcii minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
Slovensko si podľa jeho slov v tomto štádiu vyjednala garancie energetickej bezpečnosti od Európskej komisie. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Blanár: Blokovanie bolo dôležité
„Išlo o náročné rokovania aj odolávanie tlakom od viacerých členských štátov, ale neuhli sme. V ďalšom rokovaní o legislatívnom návrhu Európskej komisie o tzv. REPowerEU budeme poukazovať na škodlivosť tohto návrhu nielen na Slovenskú republiku, ale aj na konkurencieschopnosť celej Európskej únie,“ uviedol Blanár.
„Blokovanie schválenia 18. sankčného balíka z našej strany sa ukázalo ako dôležité pri dosiahnutí akej-takej dohody, aby sa dopady nepremysleného odpájania sa od cenovo dostupných energonosičov z Ruska zmiernili,“ uviedol.
Veľvyslanec Slovenskej republiky pri EÚ Juraj Nociar a štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok podľa Blanára uvoľnia prijatie sankčného balíka na piatkovom rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Urobia tak podľa Blanára napriek tomu, že vláda naďalej trvá na tom, že urovnanie konfliktu na Ukrajine možno dosiahnuť len diplomatickým úsilím, a „nie desiatkami sankcií, ktoré neraz viac ohrozujú samotné európske štáty“.
Merz: Udržujeme tlak na Rusko
Nový balík protiruských sankcií prijatých Európskou úniou oslabí možnosti Ruska ďalej financovať vojnu proti Ukrajine. Na sieti X to napísal nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý ocenil, že sa na 18. balíku podarilo nájsť zhodu. "Postihne banky, energiu a vojenský priemysel," napísal Merz k novému sankčnému balíku. "Oslabia ruské možnosti financovať ďalej vojnu proti Ukrajine. Udržujeme vysoký tlak na Rusko," dodal.
Je dobre, že Slovensko zmenilo svoje rozhodnutie a prestalo blokovať nové postihy, uviedol český premiér Petr Fiala v nadväznosti na zhodu členských štátov Európskej únie na 18. balíčku protiruských sankcií. Na sieti X tiež napísal, že ide o zatiaľ najtvrdší balík sankcií a dôležitý krok v spoločnom tlaku na Kremeľ.
Merz sa - podobne ako český premiér Petr Fiala - osobne angažoval v snahe presvedčiť Fica, aby prestal brániť prijatiu sankcií. Na konci mája Merz pohrozil, že pritvrdí v prístupe k Slovensku a Maďarsku, ak budú naďalej blokovať rozhodovanie Európskej únie. Fico ho za tento výrok kritizoval a označil ho za neprijateľný.
V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku, ktorý schválili veľvyslanci štátov EÚ v piatok ráno, má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Jeho prijatá verzia počíta so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, objasnila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
Na sankčný zoznam EÚ podľa nej prvýkrát zaradila najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Opatrenia zasiahnu aj tých, ktorí podľa Kallasovej „indoktrinujú ukrajinské deti“. Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovatelia. Ruské banky budú mať zase obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu.
Premiér Robert Fico vo štvrtok uviedol, že slovenskí zástupcovia sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. SR má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky Európskej komisie podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov, ktoré sa týkajú plánu zastaviť dodávky ruského plynu do EÚ od roku 2028. Slovensko podľa Fica tento plán nikdy nepodporí, blokovanie sankcií by ale podľa jeho slov ohrozilo záujmy krajiny.


