Ceny nehnuteľností na Slovensku rastú, v druhom štvrťroku 2025 sa podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) medziročne zvýšili o 12,8 percenta. Dostali sa tak na vyššiu úroveň ako v jeseni 2022, čím prekonali doterajšie maximá. Slovenský realitný trh by mal pozvoľne rásť aj v najbližšom období. Odhadla to realitná sieť UPgreat.
„Očakávam, že slovenský realitný trh bude v horizonte nasledujúcich 12 až 24 mesiacov pozvoľna rásť. Hlavným motorom budú nižšie úrokové miery, ktoré postupne stimulujú odložené nákupné rozhodnutia z rokov 2022 až 2024,“ priblížil zakladateľ a generálny riaditeľ realitnej siete UPgreat Richard Churý.
Zásadným faktorom podľa realitnej siete je aj celkový vývoj ekonomiky, životnej úrovne a rastúca spotrebiteľská dôvera. Predpokladajú, že nárast investorov v rezidenčných a komerčných segmentoch by mal aktivitu podporiť. Rizikom by mohlo byť prípadné zhoršenie makroekonomických ukazovateľov, najmä prudký nárast inflácie či druhá vlna konsolidácie verejných financií. „Hoci fundamenty trhu vyzerajú priaznivo, rast novej realitnej fázy môže byť pomalší, než by naznačovala čistá pohyblivosť sadzieb,“ zhodnotil odborník.
Podľa zistení realitnej siete takmer polovicu všetkých záujemcov o kúpu nehnuteľností na bývanie tvoria ľudia do 35 rokov. Vyhľadávajú pritom najmä menšie jedno či dvojizbové byty alebo kompaktné rodinné domy. Najpočetnejšiu skupinu kupujúcich však aj naďalej tvoria ľudia vo veku 35 až 45 rokov. Podľa realitnej siete títo ľudia väčšinou disponujú stabilnejšími príjmami či možnosťou zapojiť do úveru aj spoludlžníka - životného partnera. Odborníci odhadli, že tento trend bude dlhodobý.
Čoraz väčšiu úlohu podľa realitnej siete zohráva demografia a mladých kupujúcich bude ubúdať. „Zatiaľ sú prejavy negatívnej demografie na slovenskom trhu viditeľné predovšetkým v okrajových regiónoch a menších obciach, kde pomaly klesá dopyt po rodinných domoch. Vo väčších mestách a ich okolí silný záujem stále pretrváva,“ zhodnotil Churý.
Špecifické postavenie na realitnom trhu má podľa odborníkov Bratislava, ktorá ťaží z migrácie a silnej ekonomiky. „V budúcnosti očakávam, že priepasť medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny sa ešte prehĺbi. Klesajúci počet ekonomicky aktívnych ľudí zúži dopyt v regiónoch a naopak Bratislava bude, ako ekonomické centrum, ťažiť z koncentrácie pracovných príležitostí a infraštruktúry. To udrží vysokú atraktivitu miestneho trhu,“ uviedol Churý s tým, že pokiaľ sa demografické trendy nezmenia, rozdiely medzi Bratislavou a regiónmi sa budú naďalej prehlbovať.