Námorná doprava je neoddeliteľnou súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov a závisí od nej aj slovenská ekonomika. Je preto nevyhnutné posilniť prepojenie Slovenska s európskymi prístavmi cez modernú železničnú infraštruktúru, inak hrozí strata konkurencieschopnosti.
Upozornila na to logistická spoločnosť Kuehne+Nagel. Ministerstvo dopravy hovorí o viacerých investíciách do železničnej infraštruktúry, ktorých cieľom je zlepšiť kapacitu pre nákladnú dopravu, zvýšiť prepravné výkony a plynulosť dopravy.
Náročná logistika
Podľa logistickej spoločnosti námornú logistiku ovplyvňujú nielen preplnené prístavné terminály, ale aj časté obmedzenia na železničných tratiach v celej Európe.
Upozornili, že kým pred pár rokmi trvala preprava z prístavov na Slovensko s dodaním k zákazníkovi do siedmich dní, v súčasnosti pozemná časť prepravy trvá aj tri až štyri týždne.
Prepravu podľa spoločnosti výrazne predlžujú preťažené prístavy, výluky a štrajky na železniciach. Kľúčovú úlohu podľa nich zohráva kvalita a kapacita železničnej siete.
„Od konkrétnych dopravcov máme informácie, že situácia na železniciach je často na hrane. Slovensko je pritom jedným zo štátov, kde je železničná sieť vo veľmi zlom stave a investície do jej obnovy nie sú dostatočné,“ uviedla manažérka námornej logistiky spoločnosti Kuehne+Nagel Slovensko Jana Mošovská.
Dodala, že ak chce Slovensko ostať konkurencieschopné, musí zrýchliť investície do modernizácie železničnej siete a dobudovania diaľnic.
N8morná doprava
Podľa rezortu dopravy má Slovensko dobre rozvinutú takzvanú vnútrozemskú prístavnú službu, no z morských prístavov do bratislavského či komárňanského sa preprava po Dunaji v súčasnosti nerealizuje.
„Oba tieto prístavy však majú dobré železničné napojenie prostredníctvom vlečiek. Úzkym miestom ostáva vývoz vlakov z prístavu do vnútrozemia - najmä pre nedostatočnú priepustnosť železničných tratí smerujúcich z prístavov k hlavným uzlom železničnej siete,“ priblížilo ministerstvo.
Zdôraznilo, že hoci si rezort priamo neobjednáva nákladnú dopravu, cez investície do infraštruktúry vytvára predpoklady pre jej rozvoj. Ide najmä o investície do zvýšenia počtu automatických hradiel medzi Bratislavou a Leopoldovom, ktoré majú zlepšiť kapacitu pre nákladnú dopravu.
K zvýšeniu prepravných výkonov a plynulosti dopravy majú prispieť aj modernizácia železničného uzla v Žiline, rekonštrukcia trate Devínska Nová Ves - štátna hranica s ČR či opravy a odstraňovanie takzvaných pomalých miest, ktoré brzdia plynulý pohyb nákladných vlakov.
„Dôležitou súčasťou rozvoja kombinovanej dopravy je aj pripravovaná modernizácia intermodálneho terminálu v bratislavskom prístave, po ktorej bude možné vykonávať prekládku tovarov výrazne efektívnejšie,“ doplnilo ministerstvo.
Avizovalo tiež financovanie nových trás nesprevádzanej kontinentálnej kombinovanej dopravy a nákup nových intermodálnych prepravných jednotiek z plánu obnovy. Celkovo je na tieto opatrenia podľa rezortu vyčlenených 16,1 milióna eur.