Chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení znemožňuje vyhodnotiť realistickosť konsolidačného balíčka. Uviedlo to komunikačné oddelenie Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v reakcii na tretí konsolidačný balíček, ktorý v utorok predstavil minister financií Ladislav Kamenický.
„Veľkosť balíčka, ktorý dnes predstavilo ministerstvo financií, by podľa údajov ministerstva financií predbežne mohla zodpovedať potrebám na zníženie deficitu na vládou stanovený cieľ 4,1 percenta hrubého domáceho produktu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však zo zverejnených informácií zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť opatrení. Výdavková časť, ktorá by podľa ministerstva financií mala dosiahnuť 1,3 miliardy eur, totiž nebola takmer vôbec špecifikovaná. Aby sa dali odhadnúť riziká, nevyhnutné sú konkrétne opatrenia. Bez energodotácií by deklarované úspory na výdavkoch mali dosiahnuť 860 miliónov eur,“ spresnila rozpočtová rada.
Významná časť predstavených opatrení je podľa rozpočtovej rady jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej udržateľnosti. To neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko ich realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy.
Z pohľadu rozpočtovej rady je dôležité opakovane pripomínať, že konsolidačné opatrenia majú na ekonomiku rozdielny dosah v závislosti od ich štruktúry. Ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia má obzvlášť negatívny vplyv na budúci rast ekonomiky. Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy.
Napriek apelu, aby v opatreniach prevažovali úspory na strane výdavkov, väčšina z nich je podľa RRZ na strane príjmov rozpočtu, podobne ako v predošlých rokoch. Z hľadiska štruktúry je potrebné zdôrazniť, že až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu, najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb. Znižovanie rozdielu v daňovo-odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a SZČO však možno považovať za posun smerom k lepšej vyváženosti.
Rada upozornila, že daňové a odvodové príjmy verejnej správy na Slovensku by mali v roku 2025 dosiahnuť 37 percent HDP, čo je ich najvyššia úroveň od roku 1996. Po zohľadnení podielu miezd na ekonomike Slovensko zdaňuje prácu najviac v regióne.
Medzinárodné skúsenosti podľa rozpočtovej rady ukazujú, že znižovanie deficitu prostredníctvom úspor na výdavkoch je dlhodobo úspešnejšie. Vláda v rámci opatrení na strane výdavkov vynechala možné úspory vyplývajúce zo zlepšenia adresnosti v sociálnych transferoch či energodotáciách.
Kamenický v utorok informoval, že balík konsolidačných opatrení na rok 2026 bude obsahovať 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Takmer polovica, 1,3 miliardy eur, by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu. Výsledkom má byť zníženie deficitu verejných financií a postupná stabilizácia verejného dlhu.