Tretie kolo konsolidácie, ktoré predstavil minister financií Ladislav Kamenický, prináša nové opatrenia zamerané najmä na zamestnancov, živnostníkov a firmy. Kým vláda hovorí o potrebe ozdraviť verejné financie, podnikatelia varujú, že zvýšené daňovo-odvodové zaťaženie môže utlmiť spotrebu a oslabiť rast ekonomiky.
Diskusia sa obzvlášť citlivo dotýka obchodných reťazcov, ktoré čaká napríklad presun sladkých či slaných pochutín pod vyššiu DPH. O dosahoch konsolidačných opatrení, sektorovej dani aj raste kriminality v supermarketoch sa HN rozprávali s Martinom Krajčovičom, predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Hlavnou témou posledných dní bolo tretie kolo konsolidácie. Minister Kamenický oznámil niekoľko krokov, ktoré sa dotýkali najmä podnikateľov, pri obchodných reťazcoch naznačil ich možné zdanenie v nasledujúcom kole. Ako hodnotíte celý balík aj plány na vaše ďalšie zaťaženie?
Na jednej strane vítame, že nedošlo k zavedeniu žiadnej sektorovej dane, ktorá by mala veľmi negatívny dopad na celý reťazec. Na druhej strane je však zlou správou, že štát opäť nešetrí a namiesto toho zvyšuje záťaž pre firmy aj obyvateľov. Ide o najmasívnejšie zaťaženie práce za posledné roky – vláda chce od ľudí, či už ide o živnostníkov alebo zamestnancov, vybrať 800 miliónov eur. To podľa nás tvrdo zasiahne retailový trh, ktorý už dnes stagnuje a v niektorých prípadoch klesá.
Očakávame, že tieto stovky miliónov budú na trhu chýbať, čo povedie k prepadu maloobchodu aj k nižšiemu výberu DPH pre štát. Spotreba sa tak v podstate udusí. Konsolidácia zároveň zasiahne zamestnávateľov, pretože zamestnanci budú oprávnene žiadať vyššie mzdy, keďže im štát výrazne berie z výplat. Ďalším negatívnym dôsledkom je fakt, že takýto konsolidačný balík odsudzuje Slovensko na rolu montážnej dielne. Pozície s vyššou pridanou hodnotou budú vznikať v okolitých krajinách, ktoré majú výrazne priaznivejšie daňovo-odvodové zaťaženie. Z tohto pohľadu ide o veľmi nepriaznivú správu – namiesto úspor štát masívne zvyšuje bremeno práce.
Naozaj je to tak, že štát nešetrí? Zaznelo totiž, že 1,3 miliardy má uhradiť štát.
Treba povedať, že ide už o tretí konsolidačný balíček. Ak si porovnáme ten masívny z minulého roka, 95 percent jeho dopadov zasiahlo zamestnávateľov a zamestnancov. Dnes je to stále viac ako 50 percent, čiže šetrenie prakticky neprebieha. Z 1,3 miliardy treba pripomenúť, že 400 miliónov pochádza z eurofondov určených na energetickú pomoc, takže štát sa vo vlastnom šetrení dostáva pod miliardu. Navyše plánované prečerpanie ďalších 400 miliónov z eurofondov, ktoré sú určené na investície a hospodársky rast, tento efekt ešte tlmí.
To, čo už druhý rok po sebe chýba, sú prorastové opatrenia, pretože nič nestimulujeme, napríklad spotrebu alebo rast ekonomiky. V predošlom balíčku bola aspoň čiastočne znížená DPH na vybrané potraviny a niektoré služby. V tomto balíčku však nenájdeme žiadny stimul – naopak, množstvo opatrení spotrebu utlmí a tým aj hospodársky rast.
Ako ste vnímali niektoré opatrenia, ktoré opäť zvyšujú zaťaženie práce?
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.