Ako máme konkurovať, keď sme vopred znevýhodnení? Túto otázku si naprieč celým priemyslom kladie každý riaditeľ fabriky. Odpovede sa však hľadajú ťažko. Energeticky náročný priemysel totiž u nás dostáva podstatne nižšiu podporu zo strany štátu než v Česku, Nemecku či vo Francúzsku.
Naši producenti však bojujú nielen s konkurenciou, ale aj s príťažou v podobe rôznych poplatkov, nižšej podpory z envirofondu a musia znášať vyššie ceny elektriny a zemného plynu než na Západe. Výsledkom je, že sa pohybujú na hrane ziskovosti alebo – ako v prípade Slovalko či OFZ – sa rozhodli výrobu úplne zastaviť.
S nezmyselným poplatkom sa už približne dekádu trápi aj slovenský celulózo-papierenský priemysel. Výdavky navyše má pri uvádzaní kancelárskeho papiera na trh. To by v zásade nebol problém, ak by ich uhrádzali aj zahraničné firmy.
Lenže realita je iná – tieto podniky poplatky obchádzajú a naši producenti prichádzajú o trhový podiel. Situácia je natoľko kritická, že hrozí obmedzovanie výrobných kapacít či dokonca prepúšťanie.
O dôsledkoch tejto záťaže a jej vplyve na podnikateľské prostredie sa HN rozprávali s prezidentom Zväzu celulózo-papierenského priemyslu Miloslavom Čurillom.
Pred pár dňami ste vyzvali poslancov Národnej rady, aby čo najrýchlejšie odstránili dvojité zdanenie kancelárskeho papiera a tým zabezpečili férové podmienky pre slovenský priemysel. O čo presne ide?
Papierenský priemysel na Slovensku ročne spracuje približne 250-tisíc ton recyklovaného papiera. V praxi teda spracujeme viac ako 80 percent toho, čo sa vyzbiera. Ešte lepšie čísla dosahujeme pri kancelárskom papieri, kde je zber na úrovni vyše 90 percent, pričom tento produkt dokážeme recyklovať opakovane až sedemkrát.
Problém však nastáva pri samotnom uvádzaní kancelárskeho papiera na trh. V aktuálnom systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov musíme zaplatiť za tonu kancelárskeho papiera približne 115 eur – a to aj napriek tomu, že podniky nášho zväzu investovali do systému zberu papiera viac ako 10 miliónov a prevádzkujú efektívny zberný systém. Vyzbieraný materiál následne odkupujeme za trhové ceny od obcí a zberní.
A v čom je teda problém?
Zostáva vám 68% na dočítanie.

