Miera nezamestnanosti už aktuálne neklesá, ale začína mierne rásť, čo súvisí aj so spomalením hospodárskeho rastu, ktorý za druhý štvrťrok 2025 dosiahol len 0,6 percenta. V budúcnosti sa očakáva spomalenie rastu miezd aj z dôvodu, že ekonomika rastie pomalšie a firmy nebudú mať toľko finančných prostriedkov.
Na stretnutí VÚB banky s médiami to uviedli makroekonóm banky Michal Lehuta a špecialista na depozitá a investície Štefan Hronec.
„Mnohé fabriky strácajú zákazky alebo nevedia konkurovať v súčasnej situácii aj s nejakými cenami energií, obchodnej vojny a podobne a sú nútení prepúšťať zamestnancov. Čiže v tomto sa nám tá situácia voči minulosti mení a očakávame, že miera nezamestnanosti môže rásť aj v budúcom roku. V tomto roku možno zhruba o nejaký jeden percentuálny bod,“ povedal Lehuta.
Priblížil, že najnižšia nezamestnanosť je v súčasnosti v Trenčíne, Nitre, Galante či Piešťanoch na úrovni od 2,1 percenta do 2,3 percenta. Naopak, najvyššia je v Kežmarku, Rimavskej Sobote alebo vo Vranove nad Topľou, a to od 7,9 percenta do 9,9 percenta. Ubúdajú podľa neho najmä inzerované pozície na nové pracovné miesta, čo oslabuje vyjednávaciu pozíciu zamestnancov voči zamestnávateľom.
Slovensko potrebuje lákať talenty, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Problémom je však aj nízka mobilita medzi zamestnancami, ktorú brzdí aj vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností. Trh práce mení aj automatizácia, avšak podľa odborníkov neničí pracovné miesta ako také.
Rastú sektory služieb, dôležitosť sociálnych zručností, analytického myslenia, kreativity či schopnosti spolupráce s digitálnymi nástrojmi. Hronec doplnil, že v budúcnosti bude nevyhnutnosťou celoživotné vzdelávanie, pretože takmer 40 percent dnešných kvalifikácií môže byť do roku 2030 zastaraných a 59 percent zase bude potrebovať vylepšenie.
Na pracovné miesta vplýva aj umelá inteligencia, ktorá ukazuje, že sú potrebné investície do ľudského kapitálu, teda rekvalifikácie.
„Umelá inteligencia bude výrazne meniť pracovný trh a tie pozície, ktoré tu máme. Zatiaľ to vyzerá tak, že umelá inteligencia znižuje voľné pracovné miesta najmä pre absolventov škôl a mladších ľudí, ktorí nastupujú na trh práce a zvyčajne robia jednoduchšie činnosti, či už napríklad v účtovníctve alebo v právnických službách, marketingu a podobne. Zrejme bude menej týchto pracovných miest, ale naopak, otvárajú sa možnosti práve s umelou inteligenciou, ako sa posúvať aj v tých firemných rebríčkoch, ale aj v kvalifikačných rebríčkoch vyššie, a využívať ju tak, aby zamestnanci zvýšili svoju produktivitu,“ uzavrel Lehuta.
Odborníci predpokladajú, že dekarbonizácia postupne pochová odvetvia s emisiami skleníkových plynov. Ohrozená bude metalurgia, výroba cementu alebo časť chemického priemyslu. Na druhej strane, pomôcť môže stavebníctvu, obnoviteľnej energetike a investíciám v priemysle.