Autor je bývalý minister práce.
Prvý: Nový zákon prikazuje rovnaké mzdy. Nie. Rozhodne to nie je tak, že všetci zamestnanci u jedného zamestnávateľa majú mať rovnaké mzdy. Približne rovnaké mzdy a odmeny by mali mať zamestnanci vykonávajúci rovnakú prácu, respektíve prácu rovnakej hodnoty.
Napríklad po línii absolvent – junior – senior – šéf tímu, hoci ide o zamestnancov v rámci jedného oddelenia, vykonávajúcich rovnakú prácu, nejde o prácu rovnakej hodnoty, a preto je rozdiel v ich odmenách logický a v poriadku.
Druhý: Týka sa to len veľkých firiem. Nie, rovnaké odmeňovanie sa týka aj malých firiem s niekoľkými zamestnancami. A pozor, zákon sa týka aj odmeňovania pri výkone práce vo verejnom záujme a štátnych zamestnancov. A to nielen úradníkov na rôznych inštitúciách, ale aj policajtov, vojakov, štátnej správy ako takej, dokonca i samotných inšpektorátov práce či zamestnancov ministerstva práce.
Tretí: Stačí upraviť pracovný poriadok. Nestačí. Zamestnávateľ by mal vypracovať dva dokumenty. Štruktúru odmeňovania a kategórie zamestnancov. Štruktúra odmeňovania by mala definovať mzdy, doplnkové zložky odmeny, peňažné i nepeňažné benefity. Ich výška, resp. rozpätie by malo byť nadviazané na objektívne, ideálne merateľné kritériá, a to zručnosti, vynakladané úsilie (fyzickú a psychickú náročnosť práce), zodpovednosť a pracovné podmienky. Kategórie zamestnancov „zoskupujú“ zamestnancov, vykonávajúcich z pohľadu zamestnávateľa rovnakú prácu, respektíve prácu rovnakej hodnoty. Zamestnanci patriaci do rovnakej kategórie by mali mať porovnateľné mzdy a odmeny.
Štvrtý: Regionálne rozdiely sú zakázané. Nie. Regionálne rozdiely vo výške miezd a odmien sú v poriadku. Túto otázku často kladú väčší zamestnávatelia s pobočkami v rôznych častiach Slovenska. Rozdielna výška odmeny podľa regionálnej príslušnosti nie je diskrimináciou. Naopak, medzi pracovné podmienky, na ktoré sú naviazané výšky odmien alebo ich rozpätie, patrí aj miesto výkonu práce.
Piaty: Rozdiel nad päť percent je automaticky porušením zákona. Zopakujem, že porovnateľné, teda približne rovnaké odmeny s toleranciou rozdielu do piatich percent by mali mať zamestnanci vykonávajúci rovnakú prácu, respektíve prácu rovnakej hodnoty. Teda zamestnanci patriaci do rovnakej kategórie.
Rozdiely nad päť percent môžu byť. Zamestnávateľ ich však musí odôvodniť objektívnymi, nediskriminačnými faktormi. Napríklad rozdiel môže byť daný udelením jednorazovej vyššej odmeny pri mimoriadnom výsledku práce konkrétneho zamestnanca.
