Hoci od rozdelenia spoločného štátu Československo uplynuli už viac ako tri dekády, porovnávaniu ekonomík Slovenska a Českej republiky sa nevyhneme. Najnovšie dáta a prognózy na nasledujúce roky ukazujú, že kedysi úzko prepojené trajektórie sa v kľúčových oblastiach čoraz viac rozchádzajú. Kým obe krajiny čelili podobným globálnym výzvam, od pandémie až po inflačný šok, ich reakcie a výsledky sa začínajú líšiť.
Po období vysokej inflácie, ktorá zasiahla celý región, sa zdá, že Česká republika úspešnejšie krotí rast cien. Prognózy na roky 2025 a 2026 naznačujú v Česku stabilizáciu inflácie na želateľných úrovniach, zatiaľ čo Slovensko môže očakávať opätovné zrýchlenie jej rastu. Tento rozdiel bude mať priamy vplyv na reálne mzdy a kúpnu silu obyvateľstva, a to aj napriek nominálnemu rastu platov v oboch krajinách.
Najvýraznejší rozdiel sa však črtá v oblasti verejných financií. Kým česká vláda smeruje k výraznejšej fiškálnej konsolidácii so znižujúcim sa deficitom, Slovensko naďalej zápasí s vysokým schodkom, čo sa premieta aj do rýchlejšieho rastu verejného dlhu. Tento trend môže v strednodobom horizonte ovplyvniť dôveru investorov a celkovú makroekonomickú stabilitu krajiny.
Naopak, v dynamike hospodárskeho rastu HDP má v poslednom období mierne navrch Slovensko, hoci prognózy na najbližšie roky predpovedajú oživenie aj u našich západných susedov. Trvalým rozdielom zostáva situácia na trhu práce, kde si Česko dlhodobo udržiava nízku mieru nezamestnanosti.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám -21% na dočítanie.
Zostáva vám -21% na dočítanie.