Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) uzavrela zmluvu o prenájme nebytových priestorov v bratislavskom administratívnom komplexe Westend Gate v predpokladanej hodnote takmer 42,3 milióna eur. Prenájom je uzatvorený na 15 rokov.
Vyplýva to zo zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv. Poisťovňa zdôraznila, že ide o predpokladanú hodnotu a konečná suma bude závisieť od vývoja cien energií, inflácie a ďalších parametrov.
„Rovnako tak môže prísť na základe rozhodnutia VšZP aj k zníženiu plochy nájmu. To znamená, že táto suma nemusí byť vyčerpaná v plnom rozsahu. A môže byť nižšia,“ uviedla pre TASR hovorkyňa VšZP Danka Capáková.
Predmetom zmluvy je prenájom kancelárskych a skladových priestorov, ako aj parkovacích miest v budove Westend Gate na bratislavskej Patrónke. Priestory má poisťovňa preberať postupne, a to v priebehu júna a júla 2026. „V nových priestoroch bude VšZP sídliť k 1. júlu,“ potvrdila Capáková. Nájom je stanovený na 180 mesiacov, teda do roku 2041.
Poisťovňa si od akciovej spoločnosti Invest 9 - Westend Gate prenajme kancelárske priestory s celkovou výmerou viac ako 9400 štvorcových metrov. Súčasťou prenájmu sú aj skladové priestory a spolu 82 parkovacích miest, z toho 70 vnútorných a 12 vonkajších.
VšZP bude za kancelárske a skladové priestory, parkovanie a energie platiť nájomné podľa výmery, pričom v úvodnom období je cena za kancelárie stanovená na 11,95 eura za štvorcový meter mesačne bez DPH a v ďalších rokoch sa postupne zvyšuje.
Ako vyplýva zo zmluvy, nájomné pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky nájomného a jeho výška sa môže v priebehu trvania nájmu upravovať. „Výška pevnej zložky nájomného bude upravovaná každoročne k 1. januáru kalendárneho roka s prihliadnutím na výšku rastu indexu spotrebiteľských cien,“ uvádza sa v dokumente.
Zmluva zároveň umožňuje poisťovni po uplynutí desiatich rokov jednorazovo zmenšiť rozsah prenajatých kancelárskych priestorov, a to najviac o desať percent.
VšZP informovala, že plánuje zjednotiť svoje pôsobenie z troch budov do jedného sídla. Podľa poisťovne ide o zníženie prevádzkových a energetických nákladov, zefektívnenie interných procesov a hospodárnejšie využívanie verejných zdrojov. „V neposlednom rade ide aj o vyrovnanie sa s investičným dlhom dvoch budov vo vlastníctve,“ pripomenula Capáková.