Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií zverejnil Analytický model dopravnej prognózy (AMDY).
Ten má za cieľ odpovedať na otázku, čo sa stane s dopravou v roku 2050, ak by bola diaľničná sieť na Slovensku do roku 2030 úplne dobudovaná, „za predpokladu, že sa naplnia očakávané demografické a ekonomické trendy“.
Model vznikal od roku 2020 v spolupráci s Inštitútom dopravnej politiky a dosahuje presnosť 80 až 93 percent. Pre konzistentnosť scenára sa všade ráta s plným profilom so štyrmi pruhmi.
Simulácia dopravy je podľa autorov navrhnutá tak, aby zachytávala primárne dopravu medzi okresmi, krajmi či zahraničím, teda nemá slúžiť na modelovanie lokálnej dopravy v rámci okresov či medzi menšími obcami.
Viac áut, menej dopravy
Analýza zahŕňa viacero dôležitých pohľadov na dáta, napríklad z demografického hľadiska.
Autori uvádzajú, že do roku 2050 sa očakáva pokles osobnej dopravy na Slovensku o šesť percent na cestách a 13 percent na železniciach práve v dôsledku demografickej krízy na Slovensku. Nemá sa však týkať satelitných regiónov okolo Bratislavy či severu Slovenska, v regiónoch ako Orava, Tatry či Šariš.
Pokles súvisí najmä so starnutím populácie, ktoré má spôsobiť pokles počtu obyvateľov o približne štyri percentá, a zároveň sa zvýši podiel ľudí v dôchodkovom veku, ktorí cestujú menej.
Počet áut na 1 000 obyvateľov má na Slovensku do roku 2050 síce stúpnuť o niečo viac než tretinu (36 percent), vyššie spomínaný trend poklesu dopravy to však nedokáže zvrátiť.
Zaujímavý pohľad ponúka predpoklad, že do roku 2050 klesne počet ekonomicky aktívnych ľudí s autom o približne tri percentá, avšak počet ekonomicky neaktívnych ľudí s autom sa zvýši o takmer 74 percent.
Dopravné presuny
Neopomenuteľnou veličinou ostáva nákladná doprava. Prognóza na rok 2050 predpokladá nárast intenzít dopravy na cestách o 74 percent a na železniciach o 45 percent oproti roku 2023.
„Rast nákladnej dopravy je založený na elasticite dopytu podľa predpokladaného rastu HDP Slovenska podľa dát Európskej komisie a na historickom vývoji nákladnej dopravy podľa Ročeniek dopravy, pôšt a telekomunikácií,“ uvádza sa v analýze.
Útvar hodnoty za peniaze v tejto súvislosti upozornil napríklad na dokončenie R1 v smere Nitra – Bratislava. „Presunula by sa sem časť dopravy z D1 Trnava – Bratislava, kde by následne došlo k poklesu intenzít. Takéto presuny majú význam aj z pohľadu hodnotenia projektov, keďže zmena intenzít v jednom koridore sa môže premietnuť do rozdielnych prínosov na paralelných trasách,“ uvádza na sociálnej sieti.
Analýza však nezostane len v čisto teoretickej rovine. Výstupy modelu budú môcť byť podľa Útvaru hodnoty za peniaze použité ako podklady na hodnotenia investičných projektov a štúdie uskutočniteľnosti, ako aj ako pomocný nástroj na vypracovanie harmonogramu a prioritizáciu investícií v doprave.