Slovensko má po aktuálnom zhoršení ratingu od agentúry S&P už o sedem stupňov horší celkový rating ako Česká republika, pokiaľ sa započíta aj hodnotenie ďalších dvoch významných ratingových agentúr Moody´s a Fitch.
Poukázal na to hlavný ekonóm českej Trinity Bank Lukáš Kovanda.
„Je to pre Slovensko najhorší výsledok od novembra 2002, kedy sa ešte stále zotavovalo z éry mečiarizmu, platilo korunou a bolo dokonca pred vstupom do mechanizmu prijatia eura ERM II. Slovensko teraz aj s eurom svojim ratingom za Českom zaostáva výraznejšie, než napríklad v roku 2003, keď ešte platilo bežne korunou,“ zhodnotil Kovanda.
Agentúra S&P v piatok (24. 4.) zhoršila Slovensku rating zo stupňa A+ na A. Dôvodom je podľa nej skutočnosť, že sa Slovensku komplikuje snaha o fiškálnu konsolidáciu, a to z dôvodu naďalej vysokých výdavkov na sociálne zabezpečenie a na obranu, ale aj blížiacich sa parlamentných volieb.
Analytik pripomenul, že ekonomický výhľad Slovenska sa zhoršuje kvôli situácii v medzinárodnom obchode, ktorej nepriaznivý vplyv ešte umocňuje vojna v Perzskom zálive. Slovenská ekonomika je silne závislá na zahraničnom obchode a výrazne ju oslabujú minuloročné vysoké clá americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
V tomto roku by mala SR vzrásť iba o 0,5 percenta. V rokoch 2027 až 2029 by Slovensko malo dosiahnuť hospodársky rast priemerne 1,9 percenta, prognózuje S&P.
„Navyše agentúra očakáva, že deficity Slovenska zostanú na pomerne vysokej úrovni, a to kvôli ťažkostiam pri redukcii sociálnych výdavkov, navýšeniu obranných výdavkov a kvôli volebnému cyklu, kedy sa bude súčasný kabinet s blížiacimi sa voľbami v rastúcej miere zdráhať podnikať nepopulárne opatrenia typu ďalších škrtov,“ doplnil Kovanda.
Podľa Ministerstva financií (MF) SR bolo zníženie ratingu očakávaným krokom, nakoľko doterajší rating od S&P bol až o dva stupne vyšší ako hodnotenia ostatných agentúr.
Hlavným dôvodom úpravy ratingu sú podľa MF najmä negatívne externé vplyvy, ktoré brzdia slovenskú ekonomiku, ako napríklad problémy najväčších obchodných partnerov v EÚ, energetické riziká, ropná kríza či globálna neistota. Tŕňom v oku sú pre agentúru aj 13. dôchodky, ktoré sú však pre súčasnú vládu prioritou.
