Kedysi sa chmeľ u nás pestoval na 1 300 hektároch, dnes zostalo len 37. „Najjednoduchšie by bolo skončiť," priznáva posledný slovenský chmeliar Branislav Židek v rozhovore pre HN. Napriek vysokým nákladom, nedostatku pracovnej sily aj zložitej legislatíve chce zachovať tradíciu, ktorá bola kedysi bežnou súčasťou slovenského poľnohospodárstva.
Chmeliarstvo má u nás takmer tisícročnú tradíciu. „Stále si myslím, že je tu aj ekonomický potenciál. V poslednom období navyše rastie záujem nielen zo strany odberateľov, ale aj verejnosti. Ak o tejto téme budeme viac hovoriť, som presvedčený, že záujem ľudí sa bude ďalej zvyšovať," pokračuje Židek s tým, že pestovanie špeciálnych plodín má podľa neho na Slovensku svoje miesto.
Ste posledným pestovateľom chmeľu na Slovensku. Ako ste sa k pestovaniu tejto plodiny dostali?
Pestovanie chmeľu má v Nemšovej svoju históriu. Poľnohospodárske družstvo Vlára sa venuje tejto činnosti už od 70. rokov. Keď som pred približne 11 rokmi nastúpil do funkcie predsedu družstva, tento projekt už existoval. Stáli sme pred viacerými otázkami, či a ako v ňom pokračovať. Sme však presvedčení, že poľnohospodárstvo nie je len o tradičnej živočíšnej a rastlinnej výrobe. Pestovanie chmeľu vnímame ako doplnkové, ide o jednu zo špeciálnych plodín.
Od vzniku samostatnej republiky však plodina čelí úpadku. Pred 30 rokmi sa chmeľ pestoval na 1 300 hektároch, teraz zostáva už len posledná chmeľnica s 37 hektármi. Čo sa stalo?
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo sa chmeľ zo Slovenska takmer vytratil?
- Koľko stojí založenie jednej chmeľnice?
- Čím sa líši náš prístup od Česka?
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
