Jeho liberálne teórie prevrátili naruby dovtedy dominujúcu keynesiánsku ekonómiu, ktorá videla kľúč k porazeniu hospodárskej krízy v masívnych štátnych zásahoch. Bol presvedčeným stúpencom voľného trhu a monetárnej politiky štátu, ktorá sa zakladá na trvalom raste menových zásob. Svojimi myšlienkami výrazne ovplyvnil ekonomickú politiku najdôležitejších západných lídrov 70. a 80. rokov minulého storočia, predovšetkým republikánskeho prezidenta Spojených štátov Ronalda Reagana a britskej konzervatívnej premiérky Margaret Thatcherovej.
Aj preto je americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Milton Friedman považovaný za jedného z najvýznamnejších ekonómov druhej polovici 20. storočia. „Bol stúpencom doktríny Laissez-faire, čo v skratke znamená ´Nechajte podnikaniu voľný priebeh´, ako aj všeobecne neoklasickej ekonómie. Naopak, odmietal zbytočné fiškálne deficity a vysoké dane. Ako predstaviteľ monetarizmu presadzoval udržanie menovej stability pomocou regulácie množstva peňazí v ekonomike,“ hovorí pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.
Odporca socializmu
Keď sa koncom 70. rokov dostala v Británii k moci konzervatívna premiérka Margaret Thatcherová, krajina bola poznačená piatimi rokmi labouristickej vlády. Dane boli vysoké, odbory mali príliš silnú pozíciu, ktorá bránila reštrukturalizácii podnikov a prepúšťaniu nadbytočných zamestnancov. Štátne spoločnosti, ktoré zamestnávali takmer tretinu celej pracovnej sily Británie, za radom krachovali. Ročná inflácia dosahovala astronomických 18 percent. Kedysi svetová ekonomická veľmoc, ktorá sa čoraz viac zadlžovala, si vyslúžila prezývku pacient Európy.
Thatcherová sa rozhodla pre riskantný krok. Do tímu svojich ekonomických poradcov si po nástupe k moci v roku 1979 prizvala Miltona Friedmana, ktorý sa tri roky po získaní Nobelovej ceny za ekonómiu tešil veľkej prestíži a popularite. Práve on Thatcherovej poradil, aby výrazne zosekala zásahy vlády do fungovania ekonomiky štátu. „Čím menej priestoru necháte vláde, aby ovplyvňovala vaše životy, a čím viac zodpovednosti vezmete do svojich rúk, tým slobodnejší a bohatší budete,“ vysvetľovala legenda svetového liberalizmu jednu zo základných myšlienok svojho diela.
Friedman bol rozhodný odporca socializmu a odmietal teóriu ďalšieho velikána svetovej ekonómie Johna Maynarda Keynesa, ktorý presadzoval veľké intervencie štátu do ekonomiky v čase hospodárskych výkyvov. Ním inšpirovaný smer známy ako keynesiánstvo tvrdí, že v čase problémov treba naštartovať ekonomický rast prostredníctvom obrovských investícií do infraštruktúry.
S týmto tvrdením však Friedman rezolútne nesúhlasil. Pravidelne zdôrazňoval, že štát má iba dve základné úlohy – národnú obranu a ochranu slobodného podnikania. Všetko ostatné môže podľa neho efektívnejšie a lepšie zabezpečiť trh.
Liečba šokom
Svoje teoretické úvahy začal Friedman realizovať v praxi práve prostredníctvom Thatcherovej v Británii. Medzi prvé opatrenia patrilo radikálne zoškrtanie vládnych výdavkov, zníženie či dokonca úplne stopnutie podpory krachujúcim podnikom, privatizácia štátnych spoločností, ktoré sa ešte dali zachrániť a stabilizácia cien.
Friedmanova liečba šokom priniesla najprv negatívne dôsledky, na aké neboli ľudia zvyknutí ani pripravení. Nezamestnanosť sa ku koncu prvého funkčného obdobia Thatcherovej zvýšila z piatich na 12 percent. Bez práce sa zrazu ocitli tri milióny Britov. To vyvolalo obrovské protesty. Práve v tomto období si Thatcherová vyslúžila prezývku železná lejdy.
Po prvotných otrasoch sa však britská ekonomika začala stabilizovať. Nezamestnanosť klesala od druhej polovice roka 1984, až ku koncu Thatcherovej vlády v roku 1990 dosiahla sedem percent. Ostatné ukazovatele boli na tom ešte lepšie. Infláciu sa podarilo stabilizovať už v roku 1981, v nasledujúcom období sa výrazne prepadla. Rovnako sa stabilizovali aj vládne výdavky a rozpočet.
V 90. rokoch sa Británia opäť dostala na ekonomický piedestál a vrátila sa na pozíciu silného svetového hráča. A Thatcherová veľmi dobre vedela, komu za to vďačí. „Milton Friedman oživil ekonomiku slobody, keď už na ňu každú zabudol. Bol skutočným intelektuálnym stíhačom slobody. Bude mi veľmi chýbať čistá múdrosť a sarkastický humor môjho starého priateľa,“ povedala Thatcherová o Friedmanovi v novembri 2006, keď sa dozvedela o jeho smrti.
Otec Reaganomiky
Revolučné zmeny v Británii, za ktorými stál Milton Friedman, v roku 1980 v Spojených štátoch pozorne sledoval vtedy ešte prezidentský kandidát amerických republikánov Ronald Reagan. USA síce v tom čase neboli na tom, až tak zle, ako predthatcherovská Británia, avšak ich ekonomika sa po štyroch rokoch vlády demokrata Jimmyho Cartera nenachádzala práve v top forme. Vládne výdavky dosahovali obrovské sumy, podnikateľov dusili vysoké dane. Inflácia sa blížila k 12 percentám a nezamestnanosť prekračovala sedem percent.
Keď Reagan porazil v novembri 1980 v prezidentských voľbách Cartera a v januári nastúpil do Bieleho domu, rozhodol sa do svojho tímu ekonomických poradcov vziať práve Friedmana. A prvé úspechy nenechali na seba dlho čakať.
Reaganova ekonomická politika inšpirovaná práve Miltonom Friedmanom vstúpila do dejín pod názvom Reaganomika.
Na základe Friedmanových odporúčaní došlo k výraznému zníženiu daní z príjmu. Napríklad v najvyššej príjmovej skupine, v ktorej sa daň z príjmu za Jimmyho Cartera vyšplhala na astronomických 70 percent, prišlo k jej poklesu na 28 percent. Nakoniec sa mýlili tí, ktorí tvrdili, že to bude mať za následok veľký prepad peňazí v štátnej pokladnici. Opak bol pravdou. Celková suma vybraná na daniach sa zvýšila o 54 percent.
Americká ekonomika riadená Friedmanovými poučkami sa v 80. rokoch zamerala na ponukovú stranu ekonomiky. Aj to bolo v príkrom rozpore s Keynesovým učením, ktorý chcel zvyšovať predovšetkým dopyt. Hospodárstvo mali stimulovať veľké daňové škrty. Reagan takisto obmedzil rast výdavkov, znížil mieru regulácií a zaviedol takú menovú politiku, ktorá skresala infláciu.
Hospodársky boom
Výsledky prišli čoskoro. Americká ekonomika začala rásť priemerným tempom 3,4 percenta HDP ročne. Výrazne poklesla inflácia a počet zamestnaných sa zvýšil o 16 miliónov ľudí.
Milton Friedman neskôr spoločne s inými poprednými odborníkmi uviedol, že Reaganova daňová politika významne posilnila americkú ekonomiku a prispela k všeobecnému hospodárskemu boomu 90. rokov. USA si upevnili svoju pozíciu svetovej ekonomickej jednotky, ktorú si udržiavajú dodnes.
Friedman bol autorom niekoľkých nových téz. Zaviedol pojem prirodzenej nezamestnanosti a prišiel s teóriou permanentného a prechodného dôchodku. Podľa neho ľudia prispôsobujú svoju potrebu zmenám dlhodobo očakávaného, teda permanentného dôchodku. Iba málo pozornosti venujú prechodným zmenám dôchodku. Varoval taktiež pred negatívnymi dôsledkami ochrany spotrebiteľov, ktorá podľa neho zákazníkom často viac ubližuje než pomáha.
Milton Friedman obhajoval čistý floating, teda plávajúci kurz meny. Presadzoval zápornú daň, zaoberal sa infláciou a rastom miezd. „K jeho najvýznamnejším dielam patrí aj štúdia o dôležitosti peňazí pri vysvetľovaní inflácie či práca zaoberajúca sa časovým oneskorením vo všetkých typoch hospodárskej politiky,“ dopĺňa Bohuněk.