Je nositeľom prestížnej Nobelovej ceny za ekonómiu. V minulosti pôsobil ako hlavný ekonóm a viceprezident Svetovej banky aj ako ekonomický poradca bývalého amerického prezidenta Billa Clintona. A v neposlednom rade je autorom viacerých teórií týkajúcich sa hospodárskeho rozvoja a globalizácie svetovej ekonomiky.

Američan Joseph Stiglitz patrí do súčasnej generácie ekonómov, ktorí najviac ovplyvňujú nové trendy v tomto vednom odbore. „Zaraďuje sa ku škole novej keynesiánskej ekonómie, ktorá uprednostňuje štátne zásahy do ekonomiky pred neviditeľnou rukou trhu. Zároveň využíva teóriu asymetrických informácií,“ uviedol pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Na konci s dychom
Stiglitz razí teóriu, že neoliberálna ekonomika, ktorá necháva voľnú cestu trhu, je na konci s dychom. Podobne ako jeho veľký vzor John Maynard Keynes tvrdí, že štát by mal do ekonomického diania zasahovať a riadiť ho. „Myšlienka, že slobodný trh všetko vyrieši, sa historicky ukázala ako nefunkčná. Platí to momentálne vo vyspelých aj v rozvíjajúcich sa krajinách,“ píše v jednej zo svojich štúdií Stiglitz.

Neoliberalizmus dominoval západnému ekonomickému zmýšľaniu od 80. rokov minulého storočia. Za duchovného otca ekonomiky tých čias je považovaný ďalší významný ekonóm 20. storočia Milton Friedman, ktorý bol poradcom republikánskeho prezidenta Ronalda Reagana aj britskej konzervatívnej premiérky Margaret Thatcherovej. Hlavným motorom ekonomickej prosperity bolo podľa tejto teórie posilňovanie súkromného sektora, prísna menová politika, otvorenosť trhu a minimalizácia vládnych zásahov.

A práve s týmito tézami Stiglitz ostro nesúhlasí. Naplno sa to ukázalo po roku 2008, keď svet zasiahla silná finančná kríza. Od tohto zemetrasenia sa v ekonomických kruhoch začala nedôvera voči neoliberalizmu postupne posilňovať.

„Eufória zo slobodného trhu je teraz nenávratne preč. Tak medzi akademikmi, ako aj politikmi. Mladí študenti už neprejavujú veľký záujem o teórie, ktoré tvrdia, že liberálne ekonomiky fungujú,“ uviedol Stiglitz pre server Businessinsider.

Joseph Stiglitz nesúhlasí ani s neoliberálnou politikou, ktorú predvádzajú globálne inštitúcie ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka. „Stal sa pomerne hlasným kritikom ich činnosti,“ dodáva Bohuněk.

Asymetrické informácie
Vari najviac sa však Stiglitz preslávil teóriou asymetrických informácií, za ktorú dostal spolu s Georgeom Akerlofom a Michaelom Spenceom v roku 2001 Nobelovu cenu za ekonómiu.

O čo v tejto teórii ide? Ekonómovia celých 200 rokov používali jednoduché ekonomické modely, ktoré predpokladali dokonalosť informácií – teda že všetci účastníci majú rovnakú a transparentnú znalosť relevantných faktorov. Vedeli, že informácie nie sú dokonalé. Dúfali však, že svet s miernymi nedokonalosťami sa bude len minimálne odlišovať od sveta dokonalých informácií. „My sme dokázali, že tento pohľad na vec je úplne nepodložený. Aj minimálne nedokonalé informácie totiž môžu mať obrovské následky na vývoj ekonomiky,“ napísal Stiglitz vo svojom príspevku pre medzinárodnú mediálnu organizáciu Project Syndicate.

Príčinou nedokonalých informácií je podľa Stiglitza a jeho kolegov fakt, že rôzni ľudia na trhu vedia rôzne veci. „Napríklad ten, kto predáva automobil, vie o ňom viac než kupujúci. Osoba, ktorá si vybavuje poistenie, vie zase viac než poisťovací agent o tom, aká je jej šanca, že bude mať haváriu. Vie totiž, aké má vodičské schopnosti. Robotník zase pravdepodobne pozná svoje schopnosti viac než jeho prípadný zamestnávateľ. Človek, ktorý si požičiava peniaze, vie lepšie než jeho veriteľ, či a ako spoľahlivo ich bude vedieť splácať,“ vysvetľuje Stiglitz základy svojej najslávnejšej teórie.

Asymetrie informácií sú podľa neho síce len jednou stránkou nedokonalostí informácií, avšak všetky tieto zložky dohromady – bez ohľadu na to, aké sú malé – môžu mať nevyčísliteľné dôsledky.

Kritika privatizácie a eura
Joseph Stiglitz zameral svoju pozornosť aj na transformáciu národných ekonomík postkomunistických štátov po páde železnej opony na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Jeho ostré slová sa vtedy týkali i ekonomického vývoja v bývalom Československu. „Stal sa významným kritikom šokovej terapie transformácie ekonomiky a predovšetkým kupónovej privatizácie,“ pripomína Bohuněk.

Táto privatizácia bola v Česku podľa Stiglitza veľmi zle zvládnutá. „Pôvodná myšlienka bola taká, že prerozdelíte bohatstvo a vytvoríte úplne rovnostársky kapitalizmus. Všetko sa však odohralo pred tým, než vznikli zákony o korporátnej správe a ochrane investorov. Preto došlo k tunelovaniu a ďalším negatívnym javom. Celé sa to uskutočnilo naivne. Neviem pritom, či išlo o úmyselnú naivitu alebo nie,“ povedal Stiglitz pred niekoľkými rokmi pre český server týden.cz.

Z aktuálnych Stiglitzových názorov stojí za zmienku jeho nesúhlas s tým, ako eurozóna riadi svoju jednotnú menu. Jasne ho vyjadril vo svojej novej knihe Euro: Ako spoločná mena ohrozuje budúcnosť Európy. V nej poukazuje na nezmyselnosť úsporných opatrení a na chybné kroky šéfov Európskej centrálnej banky.

Celá eurozóna podľa neho vznikla ako ideologický projekt, ktorý sa neriadi zdravými ekonomickými úvahami. Politici prehliadajú vážne problémy v systéme. Za následok to malo napríklad ťažkú krízu v Grécku či problémy ďalších juhoeurópskych krajín. „Euro je politicky motivovaný projekt, ktorý v kultúrne aj ekonomicky rôznorodej Európe nikdy nemohol fungovať,“ píše vo svojej knihe Stiglitz. Projekt, ktorý mal podľa pôvodnej myšlienky krajiny eurozóny spojiť, ich podľa amerického ekonóma, naopak, od seba rozdelil.