Predstaviteľ mladej generácie odborníkov, ktorí majú blízko k ľavicovému ekonomickému zmýšľaniu. Autor kultovej teórie, ktorá analyzuje distribúciu bohatstva v Európe a Spojených štátoch v priebehu posledných 250 rokov. A v neposlednom rade rebel, ktorý odmietol prevziať z rúk bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda prestížny Rád čestnej légie na znak nesúhlasu s jeho socialistickou ekonomickou politikou.

Rodák z francúzskeho mesta Clichy Thomas Piketty patrí vo svojich 46 rokoch medzi najznámejších ekonómov súčasnosti. „Tento bývalý stúpenec francúzskych socialistov sa v roku 2013 preslávil dielom Kapitál 21. storočia. Píše v ňom, že ak je v dlhodobom horizonte miera návratnosti kapitálu vyššia než tempo rastu danej ekonomiky, koncentruje sa bohatstvo, ktoré je nerovnomerne rozdelené,“ vysvetľuje pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Úpadok a degenerácia
Nerovnomerné rozdelenie majetku spôsobuje podľa Pikettyho hospodársku aj sociálnu nestabilitu a môže viesť až k patrimoniálnemu kapitalizmu, v ktorom je bohatstvo dôležitejšie než ekonomická aktivita. Ďalším dôsledkom je úpadok a degenerácia danej spoločnosti. „Ako riešenie vidí Piketty napríklad zavedenie globálneho progresívneho zdanenia,“ dopĺňa Bohuněk.

Thomas Piketty rozpísal svoju najznámejšiu teóriu o distribúcii bohatstva za uplynulého štvrť tisícročia na 700 stranách. Vo svete ekonómie vyvolal dielom Kapitál 21. storočia skutočný ošiaľ. Celých 15 rokov zbieral a analyzoval dáta o majetkových pomeroch a príjmoch obyvateľov troch desiatok najvyspelejších krajín sveta. V prípade Spojených štátov, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie sa mu podarilo dostať až do 19. storočia, či dokonca ešte hlbšie do minulosti.

Súčasťou rozsiahlej práce sú desiatky grafov, ktoré ukazujú, ako sa v jednotlivých krajinách v priebehu rokov a desaťročí menili mnohé ekonomické veličiny. Skúmal napríklad, aký podiel malo jedno percento ľudí s najvyššími príjmami na celkovom národnom príjme. Analyzoval pomer hodnoty súkromného kapitálu voči ročnému národnému príjmu či podiel príjmov z práce a kapitálu na národnom príjme. Objektom jeho výskumu boli tiež výnosy z kapitálu, zloženie zdrojov príjmu v rôznych skupinách obyvateľstva, výška minimálnej mzdy, veľkosť zdedených majetkov či výška daní.

Koncentrovaný kapitál
Základným výsledkom Pikettyho práce je zistenie, že keď výnosová miera kapitálu výrazne prekročí rýchlosť hospodárskeho rastu, potom bude dedené bohatstvo rásť rýchlejšie než výroba a dôchodky. Práve tento jav sme mohli podľa Pikettyho analýzy pozorovať vo veľkej časti modernej histórie ľudstva, až do 19. storočia. Všetko tiež nasvedčuje tomu, že sa tak bude diať i v aktuálnom 21. storočí.

Vlastníkom zdedeného bohatstva bude úplne stačiť ukladať iba časť výnosov z kapitálu, aby tento kapitál rástol rýchlejšie než ekonomika ako celok. „Za takýchto podmienok zdedené majetky takmer nevyhnutne prevýšia majetky nadobudnuté prácou a kapitál začne byť extrémne koncentrovaný,“ cituje český server penize.cz Pikettyho kľúčovú prácu Kapitál 21. storočia.

Takýto vývoj v konečnom dôsledku ohrozí zásady meritokracie, teda odmeňovania podľa schopností či zásluh, a nie podľa pôvodu, ako aj princípy sociálnej spravodlivosti, na ktorých stojí moderná demokracia. Pikettyho grafy tým vznášajú pochybnosti nad Kuznetsovou krivkou, teda teóriou, ktorú vypracoval ekonóm, štatistik a demograf rusko-amerického pôvodu Simon Kuznets. Jeho krivka optimisticky opisuje vývoj nerovnosti v trhovej ekonomike. „Podľa Kuznetsovej teórie sa rozdiely v príjmoch budú v rozvinutom kapitalizme samy od seba znižovať, a to bez ohľadu na zvolenú ekonomickú politiku či iné národné špecifiká, až sa nakoniec nerovnosť usadí na prijateľnej úrovni,“ dopĺňa Piketty.

Kuznetsova práca skutočne platila vo vyspelých ekonomikách po väčšinu minulého storočia. Podiel horných desiatich percent Európanov a Američanov na celkových príjmoch sa naozaj začal po roku 1914 zmenšovať a na historicky nízkych úrovniach zostal až do 80. rokov minulého storočia, teda ešte dve dekády po vzniku Kuznetsovej teórie.

Odvtedy sa však situácia vracia späť smerom k vývoju, aký vládol vo svetovej ekonomike po väčšinu jej existencie. Nožnice sa znovu roztvárajú. Nie tým smerom, že by najchudobnejší ešte viac chudobneli, ale že bohatším rastie majetok čoraz rýchlejšie. A takto by to malo zostať po celé 21. storočie. Dôkazom je obrovský prísun peňazí nielen na účtoch samotných najbohatších ľudí sveta, ale aj veľkých nadnárodných korporácií, ktoré si každoročne pripisujú k svojmu majetku desiatky miliárd dolárov.

Progresívne zdanenie
A čo s tým chce Piketty urobiť? Vrátiť sa k progresívnemu zdaneniu, predovšetkým pri majetkových daniach. Bojovať proti rente, a to prinajmenšom na celoeurópskej úrovni, v ideálnom prípade však celosvetovo zlikvidovaním daňových rajov. „Globálna daň z kapitálu je však utopická myšlienka. Je ťažké predstaviť si, že by sa národy na niečom takom v dohľadnom čase dokázali dohodnúť,“ pripomína mladý ekonóm.

Na druhej strane treba zdôrazniť, že Piketty nebojuje proti kapitálu ako takému a nevzýva centrálne plánovanú ekonomiku. Súkromné vlastníctvo a trhové hospodárstvo podľa neho neslúžia iba na posilnenie moci kapitálu nad tými, ktorí môžu predať výlučne svoju prácu. Naopak, hrá dôležitú úlohu pri koordinácii úsilia miliónov ľudí, čo je bez kapitálu a trhu takmer nemožné. Jasne to dokazujú výsledky centrálneho plánovania ekonomiky, aké sme videli napríklad aj my v časoch bývalého socialistického Československa.

A do postsovietskeho priestoru sa Piketty vracia aj vo svojich najnovších prácach. Po tom, ako upozornil Západ na alarmujúci nárast nerovnosti v rozdelení bohatstva, upriamil tentoraz svoju pozornosť na Rusko. Sústreďuje sa pritom na prechod ruskej ekonomiky z komunizmu na kapitalizmus a odhaľuje chyby, ktorých sa pri ňom Rusi dopustili.

Piketty spolu so svojimi kolegami z Parížskej ekonomickej školy zverejnil pred niekoľkými týždňami prácu nazvanú Od Sovietov k oligarchom: Nerovnosť a majetok v Rusku 1905 – 2016. V takmer 80-stranovej štúdii prichádzajú k záveru, že oficiálna ekonomická politika Moskvy výrazne podhodnocuje skutočnú mieru majetkovej nerovnosti v Rusku a rozsah majetku, ktorého sa zmocnili miestni oligarchovia.

Piketty zároveň odporúča západným lídrom, aby sa namiesto sústreďovania na sankcie proti režimu prezidenta Vladimira Putina zamerali radšej na obrovské majetky, ktoré majú ruskí oligarchovia uložené v daňových rajoch v zahraničí.

O čom hovorí Pikettyho teória
– ak je v dlhodobom horizonte miera návratnosti kapitálu vyššia než tempo rastu danej ekonomiky, koncentruje sa bohatstvo, ktoré je nerovnomerne rozdelené
– tento jav spôsobuje hospodársku aj sociálnu nestabilitu a môže viesť až k patrimoniálnemu kapitalizmu, v ktorom je bohatstvo dôležitejšie než ekonomická aktivita
– riešením môže byť návrat k progresívnemu zdaneniu predovšetkým pri majetkových daniach, ako aj boj proti rente