Zamestnanec má dovolenku, ktorú mu firma zaplatí, ani živnostník však nemusí zostať bez nároku na voľno. "Samostatne zárobkovo činnej osobe alebo živnostníkovi žiadny právny predpis neupravuje, kedy a za akých podmienok má pracovať -- dôležitý je len výsledok práce či výkon. Táto možnosť však v podstate závisí aj od dohody medzi objednávateľom a jeho dodávateľom v podobe živnostníka -- v niektorých prípadoch firma môže pracovný čas zmluvne dohodnúť, pokiaľ sa má živnostník zdržovať v jej priestoroch kvôli výkonu nejakých montážnych prác, školiacich aktivít a podobne," tvrdí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.
Tak ako žiadny zákon živnostníkovi neprikazuje kedy má pracovať, tak mu ani neprikazuje, kedy si má zobrať dovolenku. Ako ďalej poradkyňa tvrdí, pokiaľ má firma so živnostníkom uzatvorenú zmluvu o spolupráci alebo zmluvu o dielo, tieto sa riadia Obchodným zákonníkom. Ich výsledkom by mala byť obojstranná spokojnosť s výslednými dodanými službami alebo výrobkami a splnenie termínu ich dodania. "Samozrejme, v praxi sa stáva, že firmy uzatvárajú zmluvy so živnostníkmi a snažia sa do zmluvy pretlačiť čo najviac obmedzení a príkazov typu kedy, kde a za akých podmienok bude živnostník predmet zmluvy vykonávať. Na strane druhej mu, samozrejme, neprináležia výhody zamestnancov typu dovolenka, stravné lístky, sociálny fond... Akékoľvek obmedzovanie podmienok práce dodávateľa živnostníka vrátane zákazu oddychu je porušovanie jeho práv, napĺňa znaky závislej práce, za čo by mohol zamestnávateľa sankcionovať daňový úrad, preklasifikovať prácu živnostníka na závislú činnosť a následne dovyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti," dodáva Jaroslava Lukačovičová. Preto je len vecou dohody firmy a živnostníka, akým spôsobom upravia svoje vzájomné obchodné vzťahy.