"Na čo ti je to auto?" znela uštipačná otázka. "Mám k nemu aj vodiča, vodičský preukaz tak vôbec nepotrebujem," znela trochu povýšenecká odpoveď inak sympatického mladého muža. Nasledovalo vysvetľovanie, koľko má kto na jeho ministerstve vodičov a tajomníkov.
Grécky štátny aparát je preslávený svojou rozbujnelosťou a klientelizmom, ktorý presahuje aj mieru obvyklú v úradníkovmilovnej Európskej únii. Sľubovať bratrancom miesta v štátnej správe, ktorá okrem základného platu vypláca aj prídavky, často vo výške sto percent základného platu, je rovnako normálne ako si v pokoji ráno vypiť svoju kávu a prečítať noviny.
Premiér Jorgos Papandreou chce platy štátnych zamestnancov zmraziť a v niektorých prípadoch dokonca vyškrtnúť práve prídavky, aby znížil obrovský rozpočtový deficit. Úradníci sa bránia, že sú obeťami. Papandreou siaha na jednu z podstát - teda prideľovanie dobre platených a bezpečných miest , ktorými si socialistická strana PASOK, založená jeho otcom, vybudovala takmer neotrasiteľné postavenie v gréckej spoločnosti. Je tak otázkou, či vôbec môže uspieť, keď vysávanie štátu patrí medzi športy, v ktorých Gréci medzi Európanmi absolútne vynikajú.
Memento made in Hungary
Varovaním by mohol byť pohľad do Maďarska, kde sa odohralo niečo podobné. Pravica aj ľavica po roku 2000 nezmyselne, bez ohľadu na efektívnosť, zvyšovala platy v štátnej správe, až sa Maďarsko dostalo na hranicu štátneho bankrotu. Biznismeni zo súkromnej sféry si sťažovali, že výške miezd v štátnom sektore ťažko môžu konkurovať. Teraz si naopak môžu vyberať, pretože na Maďarsko doľahla okrem celosvetovej i domáca kríza a ani štát sa neubránil znižovaniu platov a prepúšťaniu. Vládnuci socialisti (s liberálmi) na celú situáciu doplatia tým, že budúci rok kruto prehrajú vo voľbách. Iróniou je, že ich porazí pravicový konzervatívny Fidesz, ktorý je v mnohom ešte populistickejší a štátne sociálny než postkomunistickí socialisti.
Návyk na to, že štát vždy a všetko za akýchkoľvek okolností zaplatí a že ho možno žmýkať do nekonečna, a to sú platy štátnych zamestnancov len jednou z položiek nafúknutých rozpočtov, je jedno zo spoločensky najnebezpečnejších dedičstiev komunizmu, ktorý v Maďarsku vládol. Grécko minula vláda komunistov len o kúsok a komunistická ľavica je tam stále veľmi silná.
Dojčenie končí, začína práca
Kríza, odhalila mnohé slabé stránky a závislosť určitých skupín k štátu, zvyk, že vždy je tu niekto, kto to zaplatí, patrí medzi ne. Lenže štát sa nedá žmýkať donekonečna.
Českí štátni úradníci ani nepatria medzi najlepšie platených, ani medzi najvýkonnejších a možno predpokladať, že ich primknutosť ku korytám, ktoré im navyše často poskytujú v skorumpovanej spoločnosti možnosť "privyrobiť" si, sa stane budúci rok jedným zo zdrojov sociálneho napätia - až bude treba v rozpočte znova a drsnejšie škrtať, treba tak, ako to už museli pod hrozbou bankrotu urobiť Maďari a ako to budú musieť urobiť Gréci. A potom, možno naivne, existuje jedna nádej: až začne prepúšťanie, štátom platení zamestnanci napokon pochopia, že sú tu pre občanov a začnú sa podľa toho správať.
Tento bolestný proces čaká budúci rok ďalšiu zadlženú balkánsku krajinu: Rumunsko. Aby mohlo čerpať zahraničnú pôžičku, musí prepustiť vyše desať percent z 1,4 milióna štátnych zamestnancov.
Martin Ehl |