Írsky problém nafúkli špekulácie, tvrdí analytik

Považuje otázky ohľadom pomoci Írsku, ktoré dnes a zajtra budú analyzovať ministri financií v Bruseli za prehnané?
Áno. Tieto otázky a pochybnosti o Írsku otvorilo Nemecko a zneistilo trhy. Snahou Nemecka bolo uistiť si svoju pozíciu v domácej politike, čo vyústilo do tvrdého odporu voči pomoci Grécku alebo Írsku. Bol to skôr politický boj. Otvorila sa tým však Pandorina skrinka a čoraz viac ľudí o tom začalo premýšľať. Aj napriek tomu, že by sa niečo zásadné stalo. Trhy sa zľakli, začalo sa o tom intenzívne špekulovať a na základe ničoho. Začali rásť rozdiely medzi výnosmi nemeckých dlhopisov a írskych, gréckych a ďalších. Dlhy týchto krajín sú obrovské, nie je známa ich reštruktualizácia a nevedomosť trhu sa pretavila do obáv. Najjednoduchšie riešenie vidím v tom, že svoje ťažkosti si Íri či Portugalci vyriešia sami. V zásade sa nič nedeje. Ale ak sa budú trhy báť a výnosy z dlhopisov budú tam, kde sú dnes, tak to štáty neunesú a skutočne hrozí bankrot.

Teda Európa sa musí upokojiť trhy?
Áno. Presne tak. Roztrasené trhy treba vrátiť do normálu. Ak to nenastane, tak systém spadne ako domino vlastnou váhou.

Írske ministerstvo financií vyhlásilo, že 7. decembra zverejní ozdravný plán a štátny rozpočet, ktorý tak má vyvrátiť nedôveru trhov?
Presne, je to jeden zo spôsobov ako upokojiť trhy, pretože informácie sú zbytočne nafúknuté.

Veľké krajiny na čele s Nemeckom si od prípadnej finančnej pomoci sľubujú, že výnosy dlhopisov rizikových krajín, ktoré sú momentálne na maxime, uvoľnia ruky Európskej centrálnej banke.
ECB pomáha financovať tieto štáty tým, že umožnila vykupovať v rámci svojich programov aj ich dlhopisy. Pre ECB je to nákladná záležitosť. Ale o ECB až tak nejde. Stačí znížiť výnosy dlhopisov na rozumnú mieru. Myslím si, že nie je potrebné robiť záchranné plány. Stačí, ak rozpočet Írska urobí nejaké škrty alebo predá aktíva. Základom je však komunikácia s trhmi a racionálne komunikácia o problémoch. To je základ. Nie je podstatná kalibrácia prípadného záchranného balíčeka. Myslím si teda, že celý problém je v nedostatočnej  a chybnej komunikácii.

Podľa Vás teda problém nie je v írskych bankách, ktoré potrebujú finančnú injekciu?
Jasné, to je v pozadí stále. Ale problém bánk nie je nový. Tie isté problémy mali írske banky aj pred dvoma týždňami. Nie sú žiadne nové informácie o tom, že nejaká banka padla alebo nový problém. Všetko ostalo, ako bolo, ale začalo sa o tom hovoriť a zveličovať. Problém sa nabaľuje tým viac, čím sa o tom dlhšie negatívne rozpráva. Strach a obavy sa nafukujú a riešenie je čoraz nákladnejšie a zložitejšie. 

Aký je zásadný rozdiel medzi gréckym a írskym problémom?
Grécky dlh bol vygenerovaný hospodárskou krizou, ktoré priniesli nižšie príjmy do štátnej kasy. Štruktúra verejných financií bola taká zlá, že sa stala neufinancovateľná. Znásobila ju hospodárska kríza. Problémom Írska však bol bankový sektor, keď ho Íri museli zachraňovať. Tým však odštartovali problémy aj v ostatných krajinách. Začalo sa na jaseň 2008 rozprávať aj o garanciách vkladov v bankách. Dokonca aj na Slovensku. Írsko tak začalo garantovať všetko. Podobne tak urobilo aj Slovensko. Ale je to nezmysel, pretože plná garancia nie je možná a teraz sa im to vrátilo. Následne prudko poskočil deficit verejných financií. V Írsku bol na začiatku problémov bankový sektor.

A aký je rozdiel v prípadnom riešení?
Riešenie Írska je oveľa jednoduchšie ako v Grécku. Problém sú v Írsku len banky. Ak sa banky ozdravia, tak sa vyrieši všetko. Grécko je oveľa komplikovanejšie, pre štruktúru verejných financií, ktoré sa opierali o tradičnú sociálnu politiku. Ak budú Gréci škrtať ako diví, alebo prepustia polovicu štátnych zamestancov, problém im stále ostane. Stále budú mať ohromné dlhy z minulosti, ktoré musia splácať s vysokými úrokmi. Grécka ekonomika tým bude ešte dlho trpieť. Desiatky rokov a možno generácií. Íri majú možnosť banky zachrániť, odpredať, znárodniť a potom znova odpredať. Je tu oveľa širšie spektrum riešení.

Ide aj Portugalsko gréckou cestou?
Áno, jednoznačne. S tým rozdielom, že Portugalsko nie je tak zadlžené a situácia v krajine je lepšia. To isté platí aj o Španielsku či Taliansku. Zásadný problém je mentalita severu a juhu. My nie je zvyknutí žiť na tak na dlh ako Gréci a skôr ťažkosti riešime v dostatočnom predstihu.