Banky v Číne, do ktorých akcií dávajú svoje peniaze aj západní investori, nie sú také silné, ako sa zdá. Poskytli totiž miestnym vládam pôžičky vo výške minimálne 1,5 bilióna dolárov. Pritom viac ako štvrtina týchto pôžičiek sa zrejme nikdy nesplatí.
Skrytý dlh
Kvôli snahe uhradiť zvyšok pôžičiek sa mnohé miestne vlády v Číne, vrátane orgánov spravujúcich veľké mestá, môžu ocitnúť na pokraji bankrotu. Výšku doteraz skrytého dlhu miestnych vlád potvrdil nedávno v rozhovore pre agentúru Reuters Jin Čung-Čchin-ka, prominentný čínsky zákonodarca. Podľa neho bude odpísanie týchto zlých úverov oficiálne oznámené ešte tento rok a dlhy miestnym samosprávam "zhorknú".
Podľa oficiálnych čísiel by približne štvrtina nesplatených dlhov miestnych vlád znamenala, že čínske banky by museli odpísať 13 percent všetkých svojich úverov poskytnutých v Číne. Čínsky bankový systém by to na kolená zraziť nemalo, ale keby sa rozsah "zlých dlhov" odhalil naraz, mohol by spôsobiť paniku. Navyše nie je jasné, či niektoré banky nie sú v pôžičkách miestnym vládam angažované až príliš a či by im nehrozil krach.
Za väčšiu časť dlhov miestnych samospráv, údajne okolo 50 až 70 percent, ručí štát. Keby veritelia chceli svoje peniaze naspäť, centrálna vláda by si na ich vyplatenie pravdepodobne požičala. Verejné zadlženie krajiny by tak vzrástlo o tri percentá HDP. Teda zo súčasných zhruba 17 percent na niečo vyše 20 percent HDP. V porovnaní s vyspelými krajinami by tak stále išlo o pomerne nízke zadlženie.
Tvrdé následky
Problémy však môže spôsobiť skutočnosť, že časť pôžičiek je zrejme krytá stavebnými pozemkami alebo budovami. Cena nehnuteľností síce v Číne stále stúpa, ale rýchly predaj nehnuteľností v objemoch miliárd dolárov by mohol trend obrátiť, a dokonca spôsobiť náhle spľasnutie súčasnej čínskej realitnej bubliny s nepredvídateľnými následkami. Údaje uvádzané Čung-Čchin-kaom navyše nemusia byť pravdivé a skutočný skrytý dlh Číny môže byť oveľa vyšší. Vlani na jar odhadol jeho výšku Victor Shih, profesor čínskeho pôvodu pôsobiaci na americkej Northwestern University, na 1,7 bilióna dolárov a odvtedy dlh zrejme ešte narástol.
|
Odhad rizikovosti dlhov 26% 24% 50% Kto pôžičal miestnym vládam 26% 34% 40% Zdroj: Reuters, China Securities Journal |
Profesorove údaje potvrdila nepriamo aj čínska plánovacia komisia. "Nie je pravdepodobné, že by v Číne vypukla dlhová kríza čínskych miestnych orgánov, ale treba tomu venovať pozornosť," komentoval čísla úradník štátnej plánovacej komisie. V prípade podobnej krízy by aj dopady na banky a trh s nehnuteľnosťami boli väčšie. Presné čísla o pôžičkách nie sú, bohužiaľ, k dispozícii kvôli všeobecnej nespoľahlivosti komunistických štatistík, ale aj kvôli tomu, že ide o nelegálny biznis, hoci v posledných niekoľkých rokoch prebiehal s požehnaním centrálnej vlády.
Podľa zákona sa totiž nesmú miestne orgány zadlžiť. Preto si vytvorili špeciálne investičné spoločnosti, ktoré získali časť kapitálu a záruky vo forme pozemkov a budov od miestnych vlád. Potom si požičali v bankách a investovali do miestnej dopravy, rozvodov vody a elektriny a stavby domov. Väčšinou ide o neziskové projekty. "Už keď si peniaze požičiavali, nepočítali regionálne vlády so splácaním," vyhlásil Jin Čung-Čchin-ka.
Miestne orgány sa totiž spoliehajú na to, že nakoniec za nich ich dlhy zaplatí centrálna vláda. Podobne uvažovala aj časť bankárov. Pokiaľ však nebude hroziť úplný kolaps celého čínskeho bankového systému, nemusí to byť pravda.