Grécko sa ocitlo na pokraji bankrotu po tom, čo vyšlo najavo, že rozpočtový deficit v minulom roku dosiahne približne 12,7 percenta HDP. Pôvodne uvádzané čísla boli výrazne priaznivejšie, ale nová grécka vláda odhalila, že sa tak stalo len vďaka štatistickým "trikom".
Úspory budú citeľné
Ratingové agentúry následne Grécku znížili hodnotenie, tamojšej vláde sa tak sťažil prístup k úverom. Gréci sa tak pod tlakom trhov a Európskej únie museli zaviazať k citeľným úsporným opatreniam.
Pod stanovenú hranicu troch percent HDP v prípade rozpočtového deficitu sa chcú dostať do roku 2012, pričom v roku 2013 by mal deficit dosahovať len dvoch percent HDP. K naplneniu tohto cieľa má krajinu priviesť napríklad zmrazenie platov vo verejnej správe, zvýšenie veku odchodu do dôchodku alebo škrty v sociálnom systéme.
K náprave stavu verejných financií, ale podobné opatrenia nemusia stačiť. "Existujú ďalšie problémy, s ktorými sa musia vysporiadať. Musia urobiť dôchodkovú reformu, reformu zdravotníctva a reformu trhu práce," povedal dnes novinárom eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia.
"Musí to dokázať aj keď ide o obrovskú a neodkladnú výzvu," doplnil. Európska komisia chce Grékov dôkladne sledovať. Už v polovici marca budú musieť predložiť ďalšiu správu, ktorá má priniesť jasný harmonogram pre zavádzanie úsporných opatrení. V polovici mája by pritom grécka vláda mala prísť s ďalšími opatreniami a potom každé tri mesiace posielať do Bruselu správy o plnení jednotlivých cieľov.
"Dúfam, že ministri financií eurozóny a EÚ budú s našimi odporúčaniami súhlasiť. Detailný zoznam opatrení pritom budeme pozorne sledovať od prvého dňa po zasadnutí ministrov financií EÚ (16. februára)," uviedol Almunia. Gréci budú musieť kompletne zmeniť aj zhromažďované štatistiky v prípade jednotlivých makroekonomických ukazovateľov. To bolo doteraz veľmi úzko nadviazané na vládu a konečné dátumy zodpovedali skôr želaniam gréckych politikov ako skutočnosti.
Trpí euro
Dlhová kríza Grécka ovplyvňuje kurz eura. Komisia preto rozhodla, že bude prísne kontrolovať vývoj rozpočtu krajiny. Atény budú musieť v pravidelných intervaloch informovať o príjmoch a výdavkoch štátu. Predpokladá sa, že ministri financií na svojom stretnutí 16. februára dnešné rozhodnutia EK schvália.
Menový komisár Joaquín Almunia povedal, že EK bude Grécko pri plnení tejto ťažkej úlohy výdatne podporovať. Grécky minister financií Jorgos Papakonstantinu uviedol, že problémy s nedostatkom peňazí majú aj iné krajiny. Stále väčšie zadlženie krajín tlačí cenu štátnych dlhopisov dole, a preto musia vlády presviedčať investorov, aby si kúpili ich cenné papiere. Vlády to dosahujú aj tým, že dávajú investorom vyššie výnosy. Tieto ústupky však zaťažujú verejné financie ešte viac.
"Grécko musí rýchlo (do 15. mája) prijať plán, ktorý vyrieši štatistické a inštitucionálne problémy," uviedla komisia v hodnotiacej správe. Almunia však už v minulých dňoch odmietol, že by Grécku hrozil štátny bankrot, alebo vylúčenie z eurozóny, o ktorom špekulovali niektoré médiá.
Podľa neho Atény nepotrebujú ani špeciálnu finančnú pomoc EÚ alebo Medzinárodného menového fondu. Ohrozená vraj nie je ani stabilita jednotnej európskej meny. "To nie je prvýkrát, keď počujeme názory ľudí namierené proti euru. Ale myslím, že za uplynulých 11 rokov sme dokázali, že menová únia (eurozóna) je úspechom," dodal Almunia.
Eurokomisár však nepriamo pripustil, že problémy môžu stretnúť aj Portugalsko či Španielsko. "Tieto ekonomiky (Grécko, Španielsko, Portugalsko) majú značné verejné deficity a potreba vonkajšieho financovania je naozaj veľká," doplnil. Podľa neho to ale neznamená, že jednotná európska mena potrebuje nejaký "širšie" dohľad, ten vraj potrebuje celá ekonomika EÚ .
Portugalci sa hnevajú
Papakonstantinu v tejto súvislosti spomenul Španielsko a Portugalsko. Dodal, že napriek niektorým zvláštnostiam je grécky problém aj problémom eurozóny.
Vyjadrenie popudilo portugalského ministra financií Fernanda Teixeira dos Santosa, ktorý odpovedal: "Akákoľvek snaha vytvárať paralelu medzi týmito dvoma situáciami je nespravodlivá. Situácia v Grécku je celkom iná než v Portugalsku."
Predseda EK José Barroso uviedol, že Brusel bude grécke reformy pozorne sledovať a v prípade nevyhnutnosti bude od Atén žiadať dodatočné opatrenia.