Nedávne záhadné zmiznutie severokórejského vodcu Kim Čong-una vyvolalo po celom svete smršť špekulácií. Podľa toho, akým správam človek verí, bol najvyšší vodca buď chorý, alebo mŕtvy, zvrhnutý pri prevrate, alebo si z nás iba robil žarty. Nakoniec sa objavil na verejnosti, opierajúc sa o paličku.
Celá táto epizóda však dokazuje, ako málo vieme o tom, čo sa deje vo vnútri uzavretej ríše, napísala na svojich internetových stránkach agentúra Bloomberg.
Myslíme si, že sa majú horšie
Aj to málo, čo predpokladáme, je navyše často nesprávne. Keď si väčšina ľudí predstavuje Severnú Kóreu, vidí pred sebou rozloženú krajinú, kde sa na kosť vychudnutí obyvatelia potulujú sivými ulicami Pchongjangu. Cudzinci, ktorí sa v poslednej dobe dostali do Pchjongjangu, ale objavili mesto, ktorého obyvatelia sú síce chudobní, ale určite nie bez prostriedkov. Obezita sa tu vyskytuje veľmi zriedka, no to isté platí pre hladujúcich. A neobvklé nie sú ani dopravné zápchy.
Aby človek pochopil KĽDR, musí pripustiť, že jej ekonomika, aj keď neslávna, sa ani nepribližuje kolapsu. V skutočnosti od konca 90. rokov, kedy sa v KĽDR zrútil štátny priemysel a hladomor zabil asi 600 tisíc ľudí, severokórejská ekonomika neustále rastie. Síce pomaly, ale rovnomerne.
Pchjongjang prestal zverejňovať štatistiky pred päťdesiatimi rokmi, a preto nie je možné zistiť presné čísla, pokiaľ ide o nárast hospodárstva. Ale juhokórejská centrálna banka odhaduje, že za posledné desaťročie rástol hrubý domáci produkt KĽDR priemerne o 1,3 percenta. A niektorí pozorovatelia pripúšťajú, že skutočný údaj môže byť ešte o niečo vyšší - možno okolo dvoch percent. To nie je veľmi vysoké číslo, hlavne v porovnaní s podstatne vyšším rastom prakticky v celej východnej Ázii. Dokazuje však, že Severná Kórea sa má lepšie, než sa všeobecne verí.
Prví súkromní podnikatelia
V minulom roku svet prakticky nezaznamenal veľký severokórejský úspech: Prvýkrát za takmer tri desaťročia sa severokórejským poľnohospodárom podarilo vypestovať dostatok poľnohospodárskych surovín, aby uspokojili základné potreby obyvateľov. A napriek suchu na jar predbežné správy naznačujú, že aj tohtoročná úroda bude dobrá.
Tento úspech vzišiel z nevyhnutnosti. V 90. rokoch klesla priemyselná výroba v KĽDR na polovicu a kolaps poľnohospodárstva viedol k hladomoru. Väčšina Severokórejčanov prežila vďaka tomu, že vytvorili nelegálnu trhovú ekonomiku.
Nemali na výber. Keď boli regály s potravinami v miestnych obchodoch prázdne, stali sa z prídelových lístkov bezcenné zdrapy papiera. Takéto súkromné podnikanie začalo v malom.
Poľnohospodári si začali pestovať vlastnú úrodu na políčkach na horských svahoch. Robotníci začali používať (alebo kradnúť) vybavenie zo štátnych tovární na výrobu vlastných produktov. Niektorí ľudia si otvorili tajné reštaurácie, iní neoficiálne krajčírske dielne. Trhoviská, ktorá dovtedy režim sotva toleroval, začali fungovať otvorene. Ako sa dalo očakávať, niektorí z tejto novej severokórejskej "podnikateľskej triedy" relatívne zbohatli a začali sa obzerať po lukratívnejších príležitostiach. Objavili sa súkromné dielne, krčmy a reštaurácie. Niektorí pozorovatelia, ktorí pripúšťajú, že sa podmienky zlepšujú, tvrdia, že podobné zmeny sú obmedzené len na Pchjongjang. Ale dostupné dôkazy naznačujú, že život sa mení k lepšiemu aj na vidieku.
Revolúcia?
Umiernené reformy, ktoré v tichosti začali v roku 2012 umožnili ďalšiu premenu poľnohospodárskeho sektora. Severokórejskí farmári teraz môžu zaregistrovať svojich rodinných príslušníkov ako svojich zamestnancov, a potom si môžu ponechať pre vlastnú potrebu tretinu toho, čo vyprodukujú. Zvyšok odvádzajú štátu.
Niet pochýb, že Pchjongjang bol, je a bude privilegovaný a jeho obyvatelia si tu užívajú veci, ktoré by ľudia na vidieku považovali za nepredstaviteľný luxus - napríklad príležitostne tečúcu teplú vodu. A počas posledného desaťročia sa priepasť medzi Pchjongjangom a vidiekom ešte zväčšila. Dalo by sa predpokladať, že priaznivejšie ekonomické podmienky by mohli poskytnúť severokórejskému režimu oddychový čas. Ale revolúcie len zriedka vypuknú, keď sú ľudia zúfalí; oveľa častejšie ich rozpútajú ľudia, ktorí veria, že by život mohol byť podstatne lepší pod iným vedením.
Ekonomický rast prináša väčšie povedomie o úspešnejším okolitom svete a vďaka zmenám sa tiež ľudia začínajú menej báť vlády, pretože ich živobytie už nie je závislé na štáte. Svetlejšie zajtrajšky pre obyvateľov Severnej Kórey by tak mohli znamenať temnejšie časy pre severokórejský režim.