Možno je to len ilúzia, ale po prečítaní niektorých Murakamiho kníh vo mne zostal pocit, že som sa zmenil. Čítanie sprevádzal taký intenzívny estetický zážitok, akoby sa vo mne niečo priam fyzicky zatriaslo a ja som zostal trocha iný ako predtým. Témami veľkomestskej samoty, bezmocnosti zoči-voči ozrutnej byrokracii, citovej vyprahnutosti, všadeprítomnej deštrukcie a beznádeje Murakami nadväzuje na európsky existencializmus. Podáva originálne umelecké svedectvo o stave súčasnej japonskej spoločnosti, jeho silné príbehy však v globalizovanom svete oslovujú čitateľov bez ohľadu na miesto bydliska. Za jeho najlepšie romány považujem Na juh od hraníc a západne od slnka a Nórske drevo. Novšie diela ako Miláčik Sputnik, Kafka na pobreží alebo zbierka poviedok Miznúci slon už podľa mňa úroveň vrcholných próz nedosahujú a mám trocha podozrenie, že za ich vznikom sú aj marketingové pohnútky vydavateľov.
Murakami si často nepripravuje precíznu fabulu, spolieha sa na faktor náhody a svoju tvorivú metódu prirovnáva k džezovej improvizácii. Minimalistickým opismi a strohým jazykom dialógov s chladným odstupom zobrazuje partnerské konflikty a stereotypnosť sexu bez emocionálneho zaangažovania. Demaskuje konvenčné predstavy o japonskej exotickosti a ukazuje svoju krajinu s prvkami amerikanizácie a masovej kultúry.
StoryEditor