V roku 2012 získal Robert Downey Jr za svoju rolu Iron Mana 50 miliónov dolárov. Rozčuľuje vás to? Pripadá vám taká odmena ako veľká nespravodlivosť? Išli by ste proti nej protestovať do ulíc? Tieto otázky idú do jadra diskusie o ekonomickej nerovnosti. Priemerný Američan by na podobný plat musel pracovať asi 1000 rokov, Downey sa vďaka nemu ľahko dostal medzi často diskutovanú úzku skupinu ľudí s mimoriadne vysokými príjmami. Ale keď sa o ňom s niekým rozprávam, väčšinou žiadne pobúrenie nevzbudzuje. Prečo?
Talenty a riaditelia
Jedným z dôvodov je pravdepodobne to, že ľudia chápu, ako si svoje peniaze zarobil. Jeho film bol veľmi úspešný a generoval tržby vo výške 1,5 miliardy dolárov. Downey z toho získal iba 3 %. Ľudia nie sú takí pobúrení tým, že si v roku 2013 zarobila autorka knihy Päťdesiat odtieňov šedi EL James 95 miliónov dolárov, alebo že basketbalová hviezda LeBron James získala 56 miliónov dolárov. Keď ľudia na vlastné oči vidia, ako talent zarába peniaze, zvyčajne to v nich nevyvoláva nesúhlas.
Skupinu boháčov ale netvoria len herci, športovci a spisovatelia. Väčšina z nich si zarába spôsobom, ktorý nie je pre verejnosť taký transparentný. Príkladom sú riaditelia spoločností. Ich platy sú bezpochyby výnimočné. V roku 2012 dosahoval medián platu riaditeľov spoločností zahrnutých v indexe Standard & Poor 's 500 takmer 10 miliónov dolárov. Zaslúžili si to? Kritici tvrdia, že takéto odmeny predstavujú odraz nefunkčnosti dozorných rád spoločností. Tie neobhajujú záujmy akcionárov a namiesto toho sú príliš spriatelené s manažmentom. Takýto argument ale nevysvetľuje výške platov v neobchodovaných spoločnostiach, kde sa odmeny nachádzajú na podobnej úrovni. Najprirodzenejším vysvetlením obrovských platov riaditeľov firiem je to, že hodnota dobrého vedenia je mimoriadne vysoká.
Drahé rozhodnutia
Riaditelia veľkých spoločností sa musí starať o miliardy dolárov, bohatstvo akcionárov a tisíce zamestnancov. Hodnota správnych rozhodnutí je obrovská. Stačí sa pozrieť na to, čo urobil Steve Jobs pre Apple. Podobná situácia panuje vo finančnom sektore, kde nájdeme veľkú časť mimoriadne vysokých odmien. Niet pochýb o tom, že tento sektor je pre ekonomiku kľúčový. Tí, ktorí pracujú v bankách, rizikových kapitáloch a ďalších finančných firmách alokujú zdroje do ekonomiky a na konkurenčnom základe rozhodujú o tom, ktorá spoločnosť a odvetvie dostane financie. Je prirodzené, že toto odvetvie priťahuje tých najtalentovanejších. Výskum navyše ukazuje, že odmeny v uvedenom odvetví sú predmetom veľkého rizika. S vysokým rizikom potom musia ísť ruka v ruke veľké odmeny.
Je pravda, že niektorí ľudia sa obohacujú na úkor iných. Ako príklad možno uviesť Bernarda Madoffa. Riešením však nie je plošná kritika príjmov, ale lepšia regulácia a kvalitný daňový systém, ktorý zabezpečí, že bohatí zaplatia svoju férovú časť. Všeobecne sa tak ale už deje. Superhrdinovia vo filmoch sú motivovaní altruizmom, u ľudí s vysokými príjmami tomu tak väčšinou nie je. Avšak vo väčšine prípadov má ich práca aj napriek tomu pozitívny vplyv na verejné blaho.