Európske krajiny a trhy sa ešte stále spamätávajú z hroziaceho bankrotu Grécka. To však nie je v ekonomických problémoch osamotené. Nenápadným spoločníkom sa mu stala Ukrajina. Tá sa z vážnej finančnej krízy snaží dostať vyjednávaniami so svojimi veriteľmi. Posledné veľké stretnutie vo Washingtone ukázalo, že Kyjev aj veritelia sú stále ďaleko od dohody. Ukrajinu tlačí čas. V prípade, že v dohľadnom čase nedôjde k dohode, krajina sa reálne ocitne na gréckej ceste hroziaceho bankrotu. „Kríza v Kyjeve sa však nedá porovnávať s tou v Grécku. Tam je bankrot oveľa reálnejší,“ tvrdí Eva Mahdalová, analytička spoločnosti Colosseum.
Na ukrajinskú ekonomiku negatívne dopadla aj anexia Krymu Ruskom.
Problémoví veritelia
Dosiaľ sa Ukrajine darilo aj napriek komplikovanej situácii odolávať a zodpovedne splácať svoje pohľadávky voči všetkým veriteľom, dokonca aj voči Rusku. Dlh krajiny by však v blízkej budúcnosti podľa odborníkov mohol bez ďalšej finančnej pomoci dosiahnuť až 100 percent ukrajinského hrubého domáceho produktu. Investičná banka Goldman Sachs tak vidí riziko bankrotu. A to v prípade, že sa Ukrajine nepodarí uhradiť ďalšiu splátku v hodnote 120 miliónov dolárov. Kyjev sa preto snaží dohodou zmazať približne 40 percent svojich dlhov.
O tom však nechcú počuť súkromní veritelia, na ktorých čele stoja spoločnosti PIMCO a Blackrock. „Vzhľadom na to, že najväčší súkromný veriteľ Ukrajiny, spoločnosť Franklin Templeton, nechce o reštrukturalizácii dlhu ani len počuť, nepredpokladám, že je odpustenie časti dlhov zo strany súkromných veriteľov reálne,“ tvrdí Mahdalová.
Vojna a zatvorené banky?
Ako by to nestačilo. Anexia polostrova Krym Ruskom na začiatku minulého roku, hybridná vojna medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami v Donecku a Luhansku. To sú faktory, ktoré veľmi negatívnym spôsobom ovplyvnili situáciu na Ukrajine. „Základný rozdiel medzi krízou na Ukrajine a v Grécku je ten, že Kyjev sa do krízy nedostal len svojím pričinením, ale môže za to aj vojna. To mení tiež postoj ostatných krajín Európy k Ukrajine,“ tvrdí Lukáš Lóci, analytik spoločnosti Capital Markets. Preto sa Medzinárodný menový fond, ale aj Spojené štáty a Európa snažia Ukrajine pomôcť. „Kyjev je vnímaný ako dobrý partner. Je teda pravdepodobné, že im časť dlhov bude odpustená,“ tvrdí Lóci.
Hroziacu krízu si dobre uvedomujú aj samotní poslanci ukrajinskej dumy. Kyjev zvládol niekoľko reforiem v oblasti bankovníctva a energetiky, a tieto kroky ocenil aj samotný Medzinárodný menový fond, ktorý má Ukrajine poskytnúť ďalšie peniaze. „Ukrajina sa musí držať svojich reforiem. Nesmie sa ich vzdať výmenou za krátkodobé výhody,“ tvrdí Paul Thomsen z európskej divízie Medzinárodného menového fondu.
V prípade, že by sa veritelia s Ukrajinou nedohodli, hrozilo by zatvorenie bánk a zavedenie kapitálovej kontroly. „Ľudia by sa nedostali k svojim peniazom a nemohli by nimi manipulovať,“ dodáva Mahdalová. Ťaženie proti separatistom na východe krajiny by však podľa nej nemalo byť ohrozené. Armádu Ukrajiny totiž do značnej miery financujú Spojené štáty.