Nové mrakodrapy, cesty, mosty, parky a nákupné centrá. Sú po celej Číne a sú symbolom raketového hospodárskeho rastu a prosperity. Bezprecedentne rýchla výstavba „novej Číny“ má však aj tienistú stránku – mnohé z týchto miest sú totiž opustené. Fenomén čínskych „miest duchov“ pritom mnohí chápu ako zdvihnutý prst varujúci pred prasknutím obrovskej realitnej bubliny, ktorá sa na tamojšom trhu vytvorila.
Superrýchlo postavené, stále však prázdne. Také sú „mestá duchov“ roztrúsené po celej krajine. Podľa odhadov ich každoročne vzniká okolo dvadsiatky – v Číne totiž stále prevláda presvedčenie, že teraz stále ľudoprázdne mestá sa o pár rokov stanú pulzujúcimi novými metropolami.
Púštne "mesto duchov" Erenhot v provincii Vnútorné Mongolsko. Zdroj: Google
A napriek tomu sa zdá, že tento motor urbanizácie, ktorý pri živote drží celú mašinériu stavebného sektora, ktorý v krajine zamestnáva podľa odhadov vyše 30 miliónov ľudí, sa začína zasekávať. Príkladom je nedokončená štvrť v prístavnom Tianjen, zamýšľaná kópia newyorského dolného Manhattanu, vrátane veží Svetového obchodného centra, akurát vyššími. Práce na výstavbe mesta sa prakticky úplne zastavili a zatiaľ stoja len kostry budov. Oficiálnym dôvodom je, že detaily nového mesta sa dokončia až naraz, skutočným je však fakt, že zadĺženému developerovi došli peniaze.
Stále sa rozrastajúce mesto Changsha v provincii Hunan. Zdroj: Google
A ako vlastne vznikol čínsky realitný boom? Kombináciou dvoch faktorov – masívnymi vládnymi investíciami do infraštruktúry, ktorými každoročne umelo zvyšovala rast hospodárstva a nedostatkom investičných príležitostí v krajine. Bohatnúca stredná trieda totiž oficiálne nemôž investovať v zahraničí, masovo sa preto vrhla na trh nehnuteľností. Číňania totiž nehnuteľnostiam veria a sú presvedčení, že tamojšie ceny bytov budú rásť i naďalej, a oveľa rýchlejšie ako miera inflácie.
Pohľad na komplexy budov v centre mesta Ordos. Zdroj: Google
A tak do nehnuteľností vložili všetky svoje úspory už tri generácie Číňanov. Ceny bytov sa tak v niektorých oblastiach zvýšili až štvornásobne. Väčšina tamojších obyvateľov však z toho nemá nič – práve naopak, vlastné bývanie sa pre milióny Číňanov stalo nedostupnou utópiou. Priemerná cena bytu v Šannghaji je totiž na úrovni asi 45-násobku ročného priemerného príjmu tamojších obyvateľov.
Prázdne vežiaky v meste Cheggong. Zdroj: Google
„Mestá duchov“ nájdete po celej krajine – od slávneho Ordos vo Vnútornom Mongolsku, ktorého zatiaľ jediné využitie bolo, že minulý rok hostilo Miss World, cez púštny Erenhot, Zhengdong v provincii Hennan, alebo mesto Changsa v provincii Hunan. Ktoré je už teraz dvakrát tak veľké ako Los Angeles.
Obrovské veľkomestá však nie sú to jediné, čo sa v Číne buduje – v kurze sú aj kópie tradičných európskych mestečiek. Po čínskej verzii rakúskeho alpského mestečka Hallstatt a britského „Thames Town“, ktoré je obľúbenou kulisou pre svadobné hostiny, je v krajine zastúpené i Taliansko. Komplex nesie meno Florentia Village a je „domovom“ asi dvoch stoviek luxusných obchodov.
Florentia má aj sieť umelých kanálov podľa vzoru Benátok. Snímka: Reuters
Tento vývoj však mnohých znepokojuje – krajina totiž buduje nesprávny typ bytov, ktoré si môžu dovoliť len tí najbohatší. Stovky miliónov Číňanov, ktorí už desaťročia v procese bezprecedentne rýchlej urbanizácie prúdia z vidieka do miest, si totiž vlastné bývanie dovoliť nemôžu. Navyše, v mnohých prípadoch musia práve ich dediny a polia ustúpiť novým mestám.
Mesto Florentia. Snímka: Reuters
To, že je tento vývoj neudržateľný, si nemyslia len pesimistickí západní analytici. Kritika prekvapivo vyšla aj z „vlastných radov“, a to od najmenej pravdepodobného zdroja: riaditeľa pravdepodobne najväčšej developerskej spoločnosti na planéte, čínskej Vanke. Ten spravodajskej televízii CBS potvrdil fámy, že mnohým čínskym stavbárskym spoločnostiam dochádzajú peniaze a mnohé projekty nechávajú rozostavené.
Čínska kópia rakúskeho mestečka Hallstatt. Snímka: Reuters
Vie, o čom hovorí – jeho spoločnosť v Číne vybudovala viac bytov ako ktokoľvek iný a hodnota jeho impéria sa odhaduje na 53 miliárd dolárov. „Ceny bytov v Číne sú príliš vysoké a situácia sa vymkla spod kontroly,“ myslí si. Obáva sa pritom najhoršieho – ak masívna realitná bublina praskne, o úspory prídu celé generácie Číňanov a krajine hrozí rozvrat podobný Arabskej jari. "Otázka nie je, či v Číne je bublina alebo nie, ale či praskne alebo nie".
Pohľad na prázdnu obytnú štvrť v meste Changsha. Zdroj: Google
Čínska vláda sa rozhodla konať a bublinu vyfúknuť. Od roku 2011 tak platí "politika jedného bytu", akási verzia slávnej "politiky jedného dieťaťa", kedy je formálne veľmi ťažké kúpiť si viac ako jeden byt. Práve tento krok však priniesol neočakávané vedľajšie účinky - opustené a nedostavané mestá sú jedným z nich. Spomalenie ekonomiky druhým.