Český podnikateľ Lukáš Kořínek patrí k mladej generácii, ktorá sa vie postaviť na vlastné nohy. On to dokázal už v 13 rokoch. Sám si vtedy vytvoril unikátne webové stránky o mobiloch Siemens. Založil diskusné fórum, písal recenzie, predstavoval novinky, získal si obrovské množstvo priaznivcov a začal zarábať.
Vďaka tomu si ho všimla aj samotná spoločnosť Siemens a postupne mu začali prichádzať ponuky na spoluprácu od ďalších renomovaných značiek. Dnes Lukáš Kořínek spolupracuje s viac ako 25 mladými ľuďmi. Spoločne s nimi vymýšľa, ako zariadiť, aby sa do povedomia ľudí zapísali zaujímavé projekty, témy, dobré nápady a značky. A je v tom dobrý.
Lukáš Kořínek. Snímka: Dan Materna, MAFRA
Jeho agentúra Follow Bubble, ktorú založil pred necelými tromi rokmi, dosahuje obraty vo výške miliónov eur. Pracuje napríklad pre českú Sazku, T-Mobile, Jameson, Karlovarské minerálne vody, Škodu Auto. On-line kampane, ktoré sa svojím tímom vymýšľa, oslovujú obrovské množstvo ľudí. "Zákazky som aktívne zatiaľ nevyhľadával, klienti k nám chodia na odporúčanie, čo je super," hovorí podnikateľ Lukáš Kořínek.
Ako väčšina internetových mozgov hovorí sympatický blondiak veľmi rýchlo. Používa pritom slová, ktoré vytvoril virtuálny svet: on-line, Sharovať, lajkovať, tweetovať, postnúť. "Do počítača pozerám často, ale keď je príležitosť robiť niečo iné cez víkendy a po večeroch, nemám s tým problém, nie som maniak," poznamenáva. Keď hovorí o svojej práci, žiaria mu oči. To, čo robí, ho veľmi baví a rovnako aj celý jeho tím.
Na prvú obchodnú schôdzku ste šiel v 13 rokoch do Siemensu, sprevádzal vás otec a manažéri boli v šoku, že majú konať s mladým chalanom. Čo ste vtedy cítili?
Hrozne som sa bál. Prvýkrát som išiel do Prahy, vôbec som to tu nepoznal. Nevedel som, čo od toho mám čakať. Z rokovania a prezentovania projektov som mal dlhú dobu rešpekt, bol to pre mňa nový svet, nevedel som, ako to funguje.Ten strach a nervozita začali miznúť až v mojich približne 23 rokoch. Snažil som sa nájsť vlastný štýl a začal to brať tak, že chcem veci neustále posúvať ďalej.
Ako beriete svoje podnikanie a aké veľké máte ambície?
Prvú firmu som založil v 18 rokoch, druhá firma Follow Bubble funguje už zhruba tri roky. Nikdy som si nezobral žiadnu pôžičku. Fungujeme tak, že máme dlhodobý plán. Na všetko sme si postupne zarobili. Začínal som sám, potom sme boli v dvoch, v piatich a postupne pribúdali ďalší ľudia. Teraz už je nás okolo dvadsaťpäť. Podľa toho sa nakupovala aj technika a rozrastala kancelária. Ideme krok za krokom. Klientov pribúda. Náš cieľ je taký, že chceme pôsobiť z Prahy. Praha je super, mám to tu veľmi rád. Z nej chceme robiť projekty pre českých a zahraničných klientov a stále sa učiť niečo nové, pretože keď robíte pre nových klientov, učíte sa niečo nové.
Dostali ste ponuku, aby ste svoju firmu predali, boli to veľké peniaze?
Veľké. Šokovalo ma to. Bolo to zvláštne. Keď vám niekto za firmu ponúkne naozaj dosť peňazí, hovoríte si, čo všetko by s tým išlo robiť. Asi by som dlho nemusel nič robiť.
A vedeli by ste si to predstaviť?
To by som sa zbláznil. Keby som firmu predal, asi založím vzápätí novú. Mám k tomu citový vzťah, neberiem to len ako biznis, preto je rozhodovanie vždy oveľa ťažšie.
Takže ste ponuku odmietli. Naznačíte o akú sumu išlo?
O desiatky miliónov českých korún.
Ľuďom ako vy sa hovorí baby milionári. Ako to vnímate?
Že by som sa osobne cítil ako milionár, to ani nie. Firma má určitú hodnotu, firme sa darí a je úspešná. Snažíme sa robiť veci, ktoré vo svojom odbore chceme robiť. A keď to robíme dobre, peniaze s tým prídu. Navyše nerozhadzujem.
Koľko ste mali rokov, keď do firmy prišiel prvý milión?
Mal som 18. Na horách v Rakúsku som vtedy urobil prezentáciu, ktorá bola mojou víziou a motiváciou, kam až sa dá dostať v mobilnom marketingu. Poslal som to niekoľkým ľuďom a oni to poslali ďalej. Ozvali sa mi zástupcovia Coca-Coly cez mediálnu agentúru, že by stáli o komplexnú kampaň pre ich značku Fanta. To bol prvý dobre platený projekt mojej prvej firmy.
Aký to bol pocit, keď vám peniaze dorazili na účet?
Išiel som vtedy s rodičmi za babičkou autom a počas jazdy mi prišla esemeska z Komerční banky. Ukázal som ju otcovi a povedal: "Fajn, nie?" (Smiech). Ono je to ale veľmi virtuálne. Účtom firmy prešli už desiatky miliónov korún a stále to máte ako cifru na účte. Tie peniaze som nikdy nemal v rukách, reálne ich vlastne nevidíte. Viem, akú majú peniaze hodnotu a ako s nimi hospodáriť, čo kúpiť a nekúpiť. Teraz ich vidím ako prostriedok k tomu, aby sme mohli ako firma zdravo rásť a budovať si dobré prostredie.
Svoju druhú firmu ste nazval Follow Bubble (nasledujte bublinu). Čo ste tým chceli vyjadriť?
Follow vyjadruje napojenie na sociálne médiá, že s nimi pracujeme. A názov Bubble mi poradil kamarát - to z toho dôvodu, že sa bublina rozpína, vytvára si vlastný svet, ktorý je tvárny, hýbe sa vo vzduchu, mení svoje odlesky. Bubble je skvelá v tom, že do nej môžete dať úplne všetko a byť vo vlastnom svete a neriešiť nič okolo.
Ale bublina môže spľasnúť, nezožiera vo vás červík, čo bude v budúcnosti?
Aj taký výklad môže bublina mať, ale prvý význam sa mi páči oveľa viac. Všetci robíme maximum, aby sme nemuseli usínať na vavrínoch, neflákam sa, každý deň ideme naplno. Inak by ma to ani nebavilo.
Dnes si vyberáte, pre aké značky budete robiť. Podľa čoho sa rozhodujete? Máte na to nejaký vlastný kľúč, komu otvoriť dvere a koho odmietnuť?
Fungujeme atypicky, veľmi nerád by som chcel pracovať podľa nejakých šablón. Pre nás je dôležité, keď sa vzájomne pre vec nadchneme. Teraz napríklad robíme pre globálneho klienta, ktorý nás zobral na niekoľko dní do továrne. Reálne sme videli celý proces výroby, celú továreň, hovorili so všetkými ľuďmi z ich biznisu. Umožnili nám, aby sme ich spoznali a dali nám čas na to, aby sme im pripravili projekt na mieru. Neradi robíme šablónovité riešenie. Nikdy neurobíme jednu vec, aby sme ju predali desaťkrát. Potrebujeme mať čas na to, aby sme vymysleli, ako to urobiť, aby ľudia chceli sledovať kampaň klienta a rozprávať sa s ním. Pre nás je dôležité, keď to môžeme urobiť, ako najlepšie vieme. Potom môžeme pre klienta reálne niečo zlepšiť, niečo priniesť, prepojiť jeho projekt s ľuďmi. To je naša práca.
Myslíte, že za pár rokov bude platiť, že kto nie je na sociálnych sieťach a nevie ich využívať, akoby nebol?
Skôr by som to bral tak, že kto netvorí žiadny obsah, ako by nebol. Ľudia dnes trávia veľa času v on-line, v práci aj doma sú na mobile, tablete, internete. Konzumujú nejaký obsah a chcú si aj hrať a zabaviť sa. A keď to niekto nebude robiť takou formou, aby ľudí zaujal, nebude videný. Mať najlepšiu kampaň v televízii za desiatky miliónov a ďalšiu inzerciu v médiách dnes nestačí. Musíte mať obsah, na ktorý budú ľudia reagovať a zapájať sa. Musíte sa s nimi rozprávať a budovať s nimi vzťah.
Na čo ľudia dnes reagujú, čo podľa vašich skúseností zaberá?
Zaberá zaujímavý obsah, do ktorého majú ľudia chuť sa zapojiť.
Môžete to priblížiť?
Napríklad pre Sazku sme vytvorili hru, ktorá mala ukázať obrovskú hodnotu Jackpotu, v rádoch desiatok miliónov korún. Vymysleli sme to tak, že sme ľuďom dali možnosť vstúpiť do reálnej obývačky a spočítať tisícku po tisícke, koľko je to peňazí, keď je v Jackpote Športky napríklad 40 alebo 100 miliónov korún. Keď sme hru vytvárali, mysleli sme si, že najviac napočítajú tak 100 tisíc, pretože po 15 minútach z toho počítania poriadne bolia prsty. Realita bola ohromujúca. Ľudia hrou strávili 84 týždňov čistého času (588 dní, 14 112 hodín pozn. red.) Tým, že počítali skutočne celkovú hodnotu Jackpotu. A napočítali spolu zhruba 60 miliárd korún.
Vo vašom tíme sú len mladí ľudia. Aký je vekový priemer vášho tímu?
Ten môžem len tipnúť, asi 24 rokov. Najmladší má 18 a najstarší 29 rokov. Sú to všetko ľudia, ktorí vyrastali s internetom a žijú s ním každý deň.
Aký ste šéf, ako vás ostatní berú?
Všetci si na pracovisku tykáme. Každý je zodpovedný za to, čo robí, nemáme presné pravidlá. Pre mňa je dôležitý osobný kontakt s ľuďmi. Keď spolu sedíte, dokážete sa obohacovať, vzájomne inšpirovať a projekty lepšie vymýšľať. Preto sme si vytvorili aj novú kanceláriu, aby sa v nej všetci cítili fajn.
Ako si vyberáte, koho vziať do tímu?
Nevyberáme si ľudí podľa toho, čo majú uvedené v životopise a kde pracovali, ale podľa toho, ako nás môžu posunúť ďalej.
Gymnázium ste doštudoval diaľkovo, aby ste stíhali podnikanie. Neľutujete, že ste nešli na vysokú? Ani nie. Ja som to bral tak, že som zabraný do jedného odboru, v tom som dobrý a chcem sa mu teraz venovať. Chcel by som však raz diaľkovo študovať v zahraničí odbor, ktorý bude pre mňa nový a obohatí ma.
Čo človek musí mať, aby v podnikaní vo vašom odbore uspel?
Musíte tomu venovať veľa času, neprestávať a každý deň sa vzdelávať. Väčšina ľudí chce všetko hneď a nevydrží.
Aký ste usilovný? Koľko hodín denne pracujete?
Teraz už menej (smiech). Štandardne pracujem od ôsmej ráno do ôsmej večer. Občas do počítača pozerám aj doma, priateľka ma potom od neho odháňa. Ešte pred dvoma rokmi to ale bolo pokojne aj 14 hodín a keď naberáte nových ľudí alebo riešite nové projekty, býva to skoro non-stop.
To je hrôza. Čo na to hovorí váš chrbát a oči, čím to kompenzujete?
Mám okuliare (smiech). Posledných pár rokov sa snažím chodiť aj do posilňovne, aby som nepriberal, bol zdravý a mohol si užívať víkendy, počas ktorých teraz už nepracujem. Chcem svoju prácu robiť dlho a bez zdravia to nejde, preto sa snažím aj jesť pravidelne.
Ste vraj skromný človek, je to pravda?
Nepotrebujem autá, drahé oblečenie a drahé veci. Stačí mi notebook, mobilný telefón, internetové pripojenie a môžem fungovať všade. Ani v byte a okolo seba nechcem hromadiť veľa vecí.
Hovoríte, že auto nepotrebujete, ale nie je to preto, že zatiaľ nemáte vodičský preukaz? Kedy si ho zaobstaráte?
Myslím, že tento rok. Zatiaľ som auto nepotreboval, mal som v hlave toľko vecí, že keby k nim pribudlo auto, bola by to ďalšia starosť. Ako pribúdajú klienti mimo Prahy, už si ho ale budem musieť zaobstarať (smiech).