Kríza na Ukrajine by mohla znamenať hrozbu pre ekonomiky strednej a východnej Európy, pretože zatieňuje priaznivé správy o hospodárskom raste týchto krajín. Okamžité dopady ukrajinskej krízy budú ale asi len obmedzené, a to kvôli nízkemu priamemu spojeniu týchto krajín s Ukrajinou a Ruskom.
Vážnejší problém by sa mohol objaviť, ak napätie bude pokračovať a ak budú prerušené dodávky energetických surovín. Napísal o tom web ekonomického denníka The Wall Street Journal (WSJ).
Rastiete? No a čo?
Stredná a východná Európa je v poslednom čase na vzostupe. Priemerný ekonomický rast Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rumunska v štvrtom štvrťroku bol podľa analytikov Deutsche Bank najvyšší za viac ako päť rokov. Región dokázal odolať ekonomickým otrasom, ktoré postihli ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky v roku 2013 kvôli zmene menovej politiky v USA, pretože týmto krajinám sa už podarilo napraviť ekonomickú nerovnováhu. Znížili deficit na svojich bežných účtoch a zvládnuteľná sa zdá tiež úroveň verejného aj súkromného dlhu.
Problém príde, keď odíde ropa
Priame ekonomické spojenie medzi krajinami východnej a strednej Európy a Ukrajinou a Ruskom však nie je príliš veľké. Rusko a Ukrajina sa podľa banky Citigroup na vývoze Maďarska a Českej republiky podieľajú 4,1 percenta, na vývoze Rumunska 4,2 percenta a na vývoze Poľska 8,4 percenta. Napojenie Poľska síce vyzerá vysoké, poľská ekonomika je však relatívne uzavretá, čo znamená, že vývoz je pre poľskú ekonomiku menej dôležitý ako v iných krajinách. Podľa Citigroup by pokles vývozu z regiónu do Ruska a na Ukrajinu o desať percent mohol ekonomický rast znížiť o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu. To by síce malo na rast dôsledky, ale nie obrovské, pretože sa čaká, že tento rok tieto ekonomiky vzrastú o dve až tri percentá.
Zato slovenská ekonomika je na tú ruskú pomerne dosť naviazaná. Podiel slovenského exportu do Ruska predstavuje až 22 percent z celkového vývozu, Ukrajina tvorí z nášho exportu iba malé percento.
Problém by ale mohlo znamenať prerušenie dodávok plynu a ropy z Ruska. Ruský plyn sa na celkovej energetickej spotrebe v Maďarsku podieľa 30 percentami a v Poľsku a Českej republike viac než desiatimi percentami, čo je oveľa vyšší podiel než vo väčšine krajín západnej Európy.
Najväčší smoliar
Dobrou správou je, že trhy si vyberajú medzi krajinami v regióne a označujú Rusko ekonomicky za najväčšieho smoliara. Za posledný rok totiž rubeľ k euru oslabil o viac ako desať percent, zatiaľ čo akciový index RTS klesol o takmer 25 percent. Straty vo východnej Európe sú oveľa miernejšie, aj keď výkon trhu je stále v rozpore s výhľadom silného ekonomického rastu. Poľský zlotý, ktorý je považovaný za ukazovateľ nálady v regióne, za rok oslabil o 1,5 percenta a poľský akciový index WIG o 1,4 percenta. Najviac k euru oslabil maďarský forint, a to o 4,5 percenta. Pokles však podľa analytikov skôr než s napätím v regióne súvisí s maďarskou hospodárskou politikou ktorá má tendenciu byť nepredvídateľná a populistická.
Ak sa napätie na Ukrajine upokojí, potom by sa do popredia mohol znovu dostať prípad silného rastu východoeurópskych ekonomík. Ale pretože Rusko nevykazuje žiadne známky toho , že by chcelo zo svojho súčasného postoja cúvnuť, mohlo by to trvať ešte nejaký čas, myslí si denník.