Na Slovensku pribudne viac ako štyristo nových pracovných miest. Postarajú sa o to štyri firmy, ktorým vláda včera odklepla investičné stimuly vo výške viac ako 9,3 milióna eur. Najvyššiu sumu, až 5,75 milióna eur, odpustí vláda na daniach francúzskej spoločnosti CCN GROUP Slovakia.
Táto firma prevádzkuje závod na výrobu komponentov do turbodúchadiel pre automobilový priemysel. Spoločnosti so sídlom v Považskej Bystrici schválila vláda v stredu miliónovú daňovú úľavu. Veľmi však na výber nemala. Buď by firme odpustila milióny na daniach, alebo by nové pracovné miesta nevznikli u nás, ale v ďalekej Číne či v Mexiku.
Vyplýva to z Návrhu na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý predložil na rokovaní vlády minister hospodárstva Vazil Hudák. Firma plánuje na Slovensku vytvoriť 230 nových pracovných miest do konca roka 2019. Práve k tomu má byť kľúčová pomoc od štátu. „Bez poskytnutia investičnej pomoci by sa investičný zámer nerealizoval v Slovenskej republike, ale v alternatívnej lokalite v Mexiku alebo Číne, kde už skupina CCN GROUP prevádzkuje svoje výrobné závody,“ píše sa v dokumente.
„K dispozícii sme mali Čínu, Mexiko, Slovensko a Francúzsko,“ uviedlo CCN GROUP Slovakia, s. r. o., pre Hospodárske noviny s tým, že si napokon na základe poskytnutej daňovej úľavy od štátu vybrali Slovensko. Požadovaná investičná pomoc na jedno novovytvorené pracovné miesto je 25-tisíc eur. Prvých 35 pracovných miest vznikne ešte v priebehu budúceho roka. Podľa projektového manažéra Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského sa náklady na vytvorenie jedného nového pracovného miesta pohybujú zvyčajne v rozmedzí 15-až 20-tisíc eur ročne, všetko však závisí od druhu práce a odbornosti zamestnanca.
Vzniknutý zisk firmy je za predošlý rok takmer 2,5 milióna eur. „Je preto otázne, či táto firma potrebuje ešte stimuly,“ povedal Seliak. Rovnako skeptický je aj Kremský, podľa ktorého je investičná pomoc dosť vysoká vzhľadom na to, že investičná pomoc predstavuje viac ako obvyklých 20 percent z celkovej investície firmy.
Ďalších 97 nových pracovných miest má do konca roka 2018 vytvoriť nábytkárska spoločnosť Ekoltech, spol. s r. o., so sídlom v Lučenci. Firma chce v lokalite Fiľakovo investovať 4,08 milióna eur do rozšírenia podniku a modernizácie výroby, vláda jej na tento účel vyčlenila daňové úľavy v sume 1,48 milióna eur. Požadovaná investičná pomoc na jedného pracovníka sa pohybovala okolo 15-tisíc eur.
Investičnú pomoc vo výške 1,25 milióna eur odklepla vláda firme Deltrian, ktorá plánuje investovať do novej výrobnej haly v priemyselnom parku v Kežmarku. Pomoc bude mať podobu tak daňovej úľavy, ako aj priamej dotácie a príspevku na vytvorenie nových pracovných miest. Na vytvorenie jedného pracovného miesta žiadala firma 25-tisíc eur, plánuje vytvoriť 50 nových pracovných miest.
Zvyšných 40 nových pracovných miest má do konca roka 2019 vzniknúť vďaka investícii spoločnosti BSH DrivesandPumps, s. r. o., so sídlom v Michalovciach. Od štátu dostane investičnú pomoc takmer 850-tisíc eur, z ktorej časť tvorí úľava na daniach, časť priama dotácia a tiež príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta, ktorý dosahuje vyše 21-tisíc eur.
Rozhodnutie vlády poskytnúť štedré daňové úľavy však kritizujú podnikatelia. Podľa Kremského z Podnikateľskej aliancie Slovenska sú investície nadobudnuté vďaka vládnym stimulom iba veľmi malé a nesmerujú do najchudobnejších regiónov Slovenska. Ako dodáva, štátne dotácie nezriedka smerujú zahraničným firmám, ktoré môžu vďaka nim vytlačiť z trhu domácich podnikateľov či iné zahraničné spoločnosti. A potom nasleduje scenár, ako ho poznáme – prepúšťanie a odchod z trhu.
Odborníci sa zhodujú, že investičné stimuly nie sú vždy najlepšou cestou na dlhodobé udržanie investorov. „Stimuly podnikateľské prostredie skôr krivia a môžu znevýhodňovať ďalšie firmy,“ hovorí Seliak. Rovnaký názor zastáva aj Podnikateľská aliancia Slovenska. Štátna pomoc by sa mala používať iba minimálne, v mimoriadnych prípadoch a za presne vymedzených podmienok, hovorí Kremský.
Podobný názor má aj analytička Poštovej banky Jana Glasová, podľa ktorej je možné vnímať každý investičný stimul ako zásah do trhu. „Na druhej strane by sa však investor mohol rozhodnúť pre inú krajinu a vidina stoviek či tisícok nových pracovných príležitostí by sa rozplynula,“ hovorí Glasová.
Problémom zostáva aj kvalifikácia zamestnancov. Podľa Kremského stráca Slovensko konkurenčnú schopnosť zaostávaním v odbornom vzdelávaní, vyčerpávaním zásob kvalitných pracovníkov a zhoršovaním podnikateľského prostredia. „Mnohé veľké investície preto Slovensko v posledných rokoch obišli a zhruba 7 rokov do krajiny neprišla nová zahraničná firma, ktorá by tu urobila veľkú investíciu, až kým sa neobjavila správa o automobilke Land Rover,“ uzatvára.