Tento týždeň sa dozvieme niekoľko dôležitých informácií o tom, ako sa vyvíja ekonomika eurozóny. Medzi ne patrí vývoj maloobchodných tržieb (streda) a v tejto súvislosti sa môžeme pozrieť na prvý z nasledujúcich dvoch grafov. Je v ňom červenou vývoj cien ropy Brent a modrou vývoj cien benzínu v eurozóne. Zámer je jasný - ukázať, ako spolu s ropou klesli ceny palív a teda aký pozitívny dopad na spotrebiteľov tento stimulačný efekt môže mať.
Lacná ropa potiahne spotrebu
Z grafu je zrejmé, že zatiaľ čo ceny ropy sa (v eurách) dostali už zreteľne pod úroveň z roku 2010, ceny palív sú zhruba na nej. Ale aj to je výrazná zmena oproti situácii z rokov 2012, 2013. V porovnaní so začiatkom roka 2014 klesla cena benzínu asi o 17% a to už je na peňaženkách a pravdepodobne aj na výdavkoch okrem paliva poznať. A vývoj maloobchodných tržieb by mal ukázať, ako veľmi - ropná "stimulácia" by mala byť jedným z najsilnejších ťahúňov európskej ekonomiky v tomto roku. Stratégia šejkov možno nepomôže západu ani tak tlakom na Rusko, ako stimuláciou ekonomík.
Vývoj cien ropy je bezpochyby jedným z hlavných ťahúňov celej globálnej ekonomiky posledných mesiacov. Podotýkam ale, že Európa má len tú smolu (do značnej miery aktívne vytvorenú), že čelí deflačným tlakom. K pozitívnemu ponukovému šoku sa tu v súvislosti s poklesom cien palív môže pripojiť už nie taký pozitívny posun inflačných očakávaní, zhoršenie schopnosti obsluhovať dlhy, atď.
Jadro a periféria
Druhý graf poukazuje na vývoj, ktorý síce nie je v popredí bežného mediálneho záujmu, ale mal by byť. Danske Bank v ňom sumarizuje pohyb PMI vo výrobnom sektore v Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Nemecku (nové dáta tiež prídu tento týždeň). Podľa odhadov banky by sa situácia v Španielsku mala naďalej zlepšovať, Taliansku by mala pomáhať zlepšujúca sa situácia v globálnej ekonomike, proti nej ale budú pôsobiť domáce faktory. Trendovo najhorší je vývoj vo Francúzsku - pamätáte sa, ako pred časom trhy dokonca váhali, či ho priraďovať k jadru, či naopak periférii?
Nie je to tak dávno, čo boli Taliansko a Španielsko brané skoro ako dvojčatá - obe krajiny vysoko zadlžené s problémami na strane rastu, neustále na hrane pádu do ďalšej krízy dôvery. Odvtedy sme sa posunuli k oveľa väčšiemu rozlíšeniu a situácia v oboch ekonomikách sa tiež značne mení. Teda najmä v Španielsku, ktoré som tu už pred niekoľkými mesiacmi nazýval hrdinom Európy. Ako ale poukazujú niektoré analýzy, jeho úspech je do značnej miery daný neúspechom iných krajín v eurozóne. Presnejšie povedané, jeho vzostup a rastúci podiel na globálnych exportných trhoch ide ruka v ruke s poklesom tohto podielu krajín ako je práve Taliansko, či Francúzsko. Ak by sa tak dialo najmä na úkor Nemecka, išlo by o žiaduci posun k novej rovnováhe, lenže tak to nie je. Pohyb PMI od začiatku roka 2014 tento vývoj v podstate vystihuje. Z pohľadu zvyšku sveta je táto európska hra s cca nulovým súčtom vítaná správa - eurozóna voči nemu už teraz dosahuje veľké prebytky, teraz si ešte pomáha oslabovaním eura. Z pohľadu eurozóny nie.
Medzitým v USA ...
Na piatok sú naplánované americké dáta z trhu práce. To znamená, že nás čaká ďalšia vlna špekulácií o tom, kedy bude Fed zvyšovať sadzby. Niekedy na trhu dochádza až k perverznej reakcii - horšia situácia na trhu práce je vnímaná pozitívne, pretože sa pravdepodobne nebude uťahovať (či sa bude stimulovať). A naopak zlepšujúca sa situácia na trhu práce je vnímaná negatívne. V súčasnej dobe sa k tomuto mechanizmu môže pridávať to, že klesajúca nezamestnanosť a napätý trh práce bude (časom) tlačiť na mzdy a teda negatívne na marže. Osobne ale vidím situáciu inak - firmám nemôže dlhodobo prospievať to, čo škodí celej ekonomike a naopak. Dôležitá je rovnováha a tá je teraz vychýlená smerom k ziskom. To ale tiež znamená, že je vychýlená smerom od miezd, príjmov a toho, čo môžeme nazvať zdravou dopytom.
Z krátkodobého hľadiska sa ale budú trhy zabávať hlavne onými špekuláciami o sadzbách a na záver sa tak pozrime na graf, ktorý sumarizuje pravdepodobnosť výšky sadzieb na konci roka. Na osi x je jednotlivá výška sadzieb, na osi y pravdepodobnosť a to z konca januára a z konca decembra. Je zrejmé, že očakávania sa posúvajú - teraz je najpravdepodobnejšie, že na konci tohto roka budú sadzby na 0,5%, zatiaľ čo pred mesiacom to bolo 0,75%. Je pozoruhodné, že v decembri bola ešte cca 25% pravdepodobnosť sadzieb na celom 1%. Aký by bol ideálny vývoj? Jednoduchý: Americká ekonomika bude ďalej rýchlo ožívať, sadzby ale zostanú nízko, pretože sa do pracovnej sily a na trh práce budú aktivovať tí, ktorí to v období po núdzovej rokoch vzdali.