Finančná kríza z rokov 2007 až 2008 vraj vôbec nemusela byť. A navyše - ak najsilnejše ekonomiky sveta pochopia, že majetkové rozdiely spôsobujú vážne vykoľajenie z "normálu", môže sa stať , že finančné krízy ľudstvo nemusí poznať. Televízii CNBC to povedal Thomas Piketty, autor najpredávanejšej ekonomickej knihy v tomto roku v USA - Kapitál v 21. storočí. Podľa neho totiž kríze z roku 2007 až 2008 spôsobili práve majetkové "nerovnosti" v USA. „Jedným z dôsledkov rastúcej majetkovej nerovnosti je virtuálna stagnácia kúpnej sily nižšej a strednej triedy. V Spojených štátoch to potom nevyhnutne viedlo k tomu, že sa domácnosti uskromňovali a prestali nakupovať. Zároveň však rástla ich zadlženosť," zhodnotil Thomas Piketty. Podľa neho potom boli domácnosti vydané doslova napospas bankám a finančným sprostredkovateľom, ktorí už aj tak zadlženým domácnostiam ponúkali lákavejšie a lákavejšie podmienky pre čerpanie ďalších úverov.
Z úveru do úveru
Čo potom v skutočnosti urobila špirála dlhov je podľa Pikettyho už známe. „Mnohým ľuďom, ktorí si zobrali hypotéku, vzrástli ich dlhy na neúnosnú hranicu, takže domácnosti ich neboli schopné zvládnuť," tvrdí Piketty. A čo horšie - dopady z obrovskej dlhovej záťaže domácností sa prejavili aj u mnohých finančných inštitúcií, ktorých akcie boli, alebo dokonca ešte sú, kótované na Wall Street. „Príbehy firiem Bear Stearns či Lehman Brothers hádam nie je potrebné znovu opakovať," vyhlásil Piketty. Podľa neho je preto vážnou hrozbou vzniku kríz, akou bola práve tá z rokov 2007 až 2008, majetková nerovnosť. „Majetková nerovnosť však nemusí byť až takou nočnou morou, ak by daná ekonomika vykazovala robustný ekonomický rast a ak by daňová politika v krajine rýchlo reagovala na meniace sa reálie," konštatoval Thomas Piketty. Napríklad daňovými zmenami. Daňový systém by mal byť pri hromadiacich sa komplikáciách v ekonomike podľa Pikettyho zmenený tak, aby bol viac progresívny. Účinným nástrojom je podľa neho napríklad zavedenie dane z majetku. Tá fungovala tak, že najbohatšie vrstvy ľudí v krajine by platili napríklad 10 % daň z objemu svojho majetku. To by podľa Pikettyho mohlo viesť k zníženiu daní u zvyšku, teda u 90 % populácie. Podľa Pikettyho taký scenár však nie je zrejme v blízkej budúcnosti úplne reálny. Otázka preto stojí: „Je možný vznik ďalšej krízy, napríklad v USA, ktorú spôsobí rastúca majetková nerovnováha?“
Môže za všetky krízy
Podľa Pikettyho to nie je vylúčené. A svojím výkladom sa vracia na začiatok - keď totiž podľa neho má v krajine väčšina populácie stagnujúce príjmy, rýchlo rastie dlhové zaťaženie. A tým sa finančný systém stáva krehkejším a zraniteľnejším. „História navyše ukazuje stále sa opakujúci jav, totiž, akým krehkým sa môže finančný systém stať, keď majetková nerovnováha rastie," dodáva Piketty. CNBC ako argument k tomu, že Thomas Piketty nie je s podobným názorom osamotený, uviedla závery štúdie ekonomického historika Harvard Business School Davida Moosea a bývalého ministra práce USA Roberta Reicha, ktorí skúmali paralely medzi príjmovou nerovnosťou v USA a krízou z roku 1928, ktoré vyvolala celosvetovú veľkú recesiu. Zo štúdie vyplýva, že pri spomínaných historických udalostí sa výrazne prejavila majetková nerovnosť. V roku 1928 sa na 50 % HDP Spojených štátov podieľalo 10 % najviac zarábajúcich ľudí a 1 % najbohatšie populácie sa na HDP podieľalo zhruba polovicou z uvedených 50 %. „Je preto potrebné študovať podobné čísla veľmi starostlivo, aby k väčším majetkovým nerovnostiam nedochádzalo," uzavrel Thomas Piketty.