Jozef žije v Kremnici, nad ktorou sa istá ťažiarska spoločnosť snaží presadiť ťažbu zlata. Pomocou lúhovania kyanidom. Priamo nad mestom a napriek dlhotrvajúcemu odporu jeho obyvateľov. Ich “sesterské” mesto Rosia Montana v neďalekom Rumunsku svoj podobný boj vyhralo.
Podľa nedávnej tlačovej správy tamojšieho občianskeho združenia, ktoré sa ťažbe postavilo, ťažiari priznávajú prehru. Aj to sú príznaky udržateľnej, a zároveň efektívne spravovanej spoločnosti, v ktorej nehrajú prím záujmy korporácií či členov verejnej správy a jej klientely.
Dobre spravovaná spoločnosť
Dobre spravovaná spoločnosť je široký pojem. Napriek tomu, že sa nám či Rumunom, môže zdať, že na tom nie sme najlepšie, v globálnom kontexte patríme k lepšiemu priemeru. Nie sme Škandinávia, no podľa Svetovej banky, ktorá pravidelne vyhodnocuje ukazovatele vládnutia vo svete, dosahujeme vo väčšine z nich (hlas ľudí a odpočitateľnosť vlády, politická stabilita a absencia násilia, efektivita vládnutia, kvalita regulácií) hodnoty okolo a nad 75 percentami. Zlyhávame však v právnom štáte či korupcii.
Možno sa javí, že ide o “našu” vec, no dobre spravovaná spoločnosť má širší globálny rozmer. Príkladom je organizovaný zločin, ktorý sa dotýka prakticky všetkých ukazovateľov dobrého vládnutia a štátne hranice vážne neberie. Aj keď platí, že krajiny ním nie sú postihnuté rovnako. Podľa Jakuba Šimeka z Nadácie Pontis sa na boj s organizovaným zločinom nekladie dostatočný dôraz, pričom spôsobuje viac úmrtí než terorizmus, ktorý pozornosť má.
Ak si poviete, že sa nás to predsa len veľmi netýka, vedzte, že realita nie je taká ružová. Autor knihy Gomora Roberto Saviano, ktorý sa na neznámom mieste ukrýva pred mafiou, sa pre českú Mladú frontu Dnes vyjadril, že práve na Slovensku sa usídlili azda všetky kriminálne organizácie sveta. Aj podľa vyššie uvedených ukazovateľov im naše prostredie praje. Korupcia, kriminalita, nízka vymožiteľnosť práva či netransparentnosť moci síce rozleptávajú krajiny zvnútra, no majú aktívne prepojenia s vonkajším svetom.
Korupcia okolo nás
Jozef z úvodu článku sa najčastejšie stretáva s takzvanou malou korupciou - napríklad úplatkom pre úradníka, lekára či policajta. Ďalšia forma, veľká korupcia, sa u nás vyskytuje najmä pri verejnom obstarávaní. No môže sa objaviť napríklad vtedy, ak chce ťažiarska spoločnosť “všimným” prispieť k povoleniu k ťažbe tam, kde by ho možno inak nezískala.
Korupciu pri verejnom obstarávaní poznáme aj u nás. Napríklad vtedy, ak sa nejaká stavebná alebo IT zákazka predraží, či dodá nefunkčná. Alebo sa nedodá vôbec. Spomeňme si na štyri logá za vyše osem miliónov korún počas jednej z predošlých vlád. Verejné financie sú tak systematicky tunelované organizovaným zločinom a korupciou, prekvitajúcimi v zle spravovaných krajinách. Práve snaha o presadenie dobrej správy spoločnosti, ale aj boj proti organizovanému zločinu, je poslaním 16. cieľa OSN pre udržateľný rozvoj.
Klientelizmus každodenný
Najškodlivejšia je systémová korupcia, prejavujúca sa cez klientelizmus. Ten dlhodobo vyciciava ekonomiku a štátny rozpočet. Samotný klientelizmus je sociálna inštitúcia, ktorá je podľa sociológa Jana Kellera v spoločnostiach prítomná od nepamäti, a hoci svoje zlaté časy zažila v Rímskej ríši či v stredovekom Francúzsku, dodnes sa veľmi nezmenila. Vďaka vzťahom k patrónovi - politickej moci - si určitá skupina ľudí - klientov - vylobuje privilegovaný status. Napríklad vďaka tomu, že patrónovi zaplatia finančne náročnú kampaň. Tým si môžu klienti na jednej strane zaistiť pasívny “rentiérsky” príjem, alebo v dnešnej dobe skôr výhodné postavenie pri štátnych zákazkách. Nie je to vzťah spečatený na papieri, jeho dodržiavanie má svoje nepísané pravidlá.
Tento problém, a vôbec problémy s korupciou, neobchádza rozvinuté krajiny, no vypuklejší je obvykle v menej rozvinutých krajínách. Keď si napríklad pozrieme noviny v Keni, neraz v nich spomínajú staršie domáce korupčné škandály, ku ktorým priebežne pribúdajú nové. Ako u nás. Čo však treba zdôrazniť je, že hoci v nich z pochopiteľných dôvodov - sú to kenské noviny - figurujú miestni úradníci, nachádza sa v nich často aj zahraničný prvok. Peniaze z korupcie, ktoré získajú kenskí úradníci neraz s politickým krytím, idú často do kás politických strán. Podobne ako na Slovensku.
Zároveň treba mať na pamäti, že zisk korumpujúceho musí byť vždy vyšší než suma, ktorá ide korumpovanému. Inak by sa mu to neoplatilo. „Nedá sa však celá vina zhodiť na zahraničné firmy, väčšina z nej patrí domácim politikom a voličom, ktorí často volia podľa etnických a kmeňových línii a pomerne ľahko prepadnú populistickým sľubom a nechajú sa politikmi lacno kúpiť,“ dopĺňa Šimek. Hlavnú rolu v tom podľa neho zohráva nízka miera vzdelania. Korupcia je však vždy o dvoch stranách.
V mnohých krajinách globálneho Juhu je síce korupcia veľkým problémom, čo vyjadruje napríklad rebríček korupcie CPI 2014, ktorý zostavuje Transparency International, no v žiadnom prípade to nie je pravidlom. Povedzme štyri africké krajiny – Botswana, Kapverdy, Maurícius a Seychely – sa vo vnímaní korupcie verejného sektora nachádzajú pred Slovenskom.
Najviac skorumpované sú takzvané zlyhávajúce štáty, ktoré prežili roky bezprávia, nepokojov a vojen a majú veľmi slabé inštitúcie či absentujúcu občiansku spoločnosť. Najnižšie je v rebríčku Somálsko (174. miesto), Severná Kórea, Sudán, Afganistan a Južný Sudán. Nízko je napríklad aj náš východný sused – Ukrajina (142. miesto).
Naopak, najmenej skorumpovaný verejný sektor majú podľa CPI 2014 škandinávske krajiny, Nový Zéland, Švajčiarsko a Holandsko. Všetko sú to krajiny, ktoré majú silnú občiansku spoločnosť a vysokú mieru transparentnosti, inovácií a až na výnimky aj slobodu médií. No viaceré krajiny svojimi benevolentnými daňovými zákonmi uľahčujú úniky daní z chudobnejších krajín, čim ich nepriamo blokujú v rozvoji.
Ako je to na Slovensku
Podľa Eurobarometra je korupcia považovaná za jeden z najvážnejších problémov Slovenska. Korupciou je podľa mimovládnej organizácie Transparency International zasiahnuté najmä zdravotníctvo, vláda, verejné obstarávania a súdny systém. Vláda tvrdí, že sa proti korupcii snaží bojovať, pričom v roku 2011 schválila aj Strategický plán boja proti korupcii. Jedným z najsilnejších protikorupčných opatrení prišla vláda Ivety Radičovej - zverejňovanie zmlúv verejnej správy na internete.
Slovensko je vo vnímaní korupcie verejného sektora v rebríčku Transparency International na 54. mieste. Pred nami je Česko a za nami Bahrain. Za posledné tri roky sme si ale v hodnotení vylepšili skóre zo 46 na 50 bodov, s určitými výkyvmi tento trend platí dlhodobo. Dnes patríme k pár krajinám na svete, ktoré zverejňujú účtovné závierky. „Rovnako transparentnosť samospráv a zverejňovanie zmlúv na internete nám môžu závidieť aj mnohé západné krajiny,“ ozrejmuje Šimek.
Vplyv verejnosti
Dobre spravovaná spoločnosť nemôže fungovať bez občianskej spoločnosti a s ňou spojených ľudských práv. Efektívny tretí sektor dokáže kontrolovať vládne politiky a brániť tak napríklad klientelizmu či porušovaniu ľudských práv obyvateľov. Zároveň dokážu mimovládne organizácie štát z veľkej časti nahrádzať či poskytovať mu chýbajúcu expertízu.
Tretí sektor sa nachádza bližšie k tomu istému príjemcovi služieb - spoločnosti a ľuďom - vďaka čomu môže lepšie než štátny aparát identifikovať a napĺňať potreby jej členov. Práve z pozície občianskej spoločnosti sa Jozef a jeho susedia bránia ťažiarom a štátnym orgánom. Rovnako tak sa v treťom sektore angažuje jeho žena pri výstavbe parčíku v ich vnútrobloku, jeho dcéra pri starostlivosti o nevidomých a syn v think-tanku kontrolujúcom financovanie samospráv žiarskeho okresu. Tým všetkým rodina prispieva k lepšie riadenej spoločnosti a vyššej kvalite života v nej.
Nedostatky v tejto oblasti si môžeme predstaviť veľmi jednoducho. U nás sa Jozefov boj skončil (dosiaľ) nerozhodne a Rumuni ho vyhrali. No napríklad ak do Kambodže príde európska firma, miestna komunita často nedokáže zabrániť tomu, aby jej vláda zabrala územie a poskytla ho firme. Pritom je to možno tá istá firma, do ktorej Jozef dennodenne dochádza do Žiaru nad Hronom.
Ľudia z rozvojových krajín často nevedia ovplyvniť napríklad ani to, kadiaľ pôjde cesta, či ako bude regulovaný odpad pri ich obydliach. „V mnohých rozvojových krajinách je ťažké domôcť sa spravodlivosti na nezávislých súdoch a mnohokrát ľudia nemajú zapísaný svoj pozemok v katastri, alebo sú násilne presunutí bez riadnej kompenzácie,“ vraví Šimek. Podľa neho je dôležité nájsť súlad medzi verejným záujmom budovania lepšej infraštruktúry, ekologickými aspektmi a spravodlivou kompenzáciou vlastníkov pôdy. Aby tak Kambodžanom zahraničné firmy ani miestna vláda či klientela beztrestne nenivočili životné prostredie či nezaberali pôdu.
Posun v šírení verejnej kontroly aj v krajinách Juhu by mohla priniesť tzv. dátová revolúcia posledných rokov. Napríklad kenská platforma Ushahidi (v svahilčine svedok), ktorá slúži na nahlasovanie a mapovanie násilností, pomohla počas povolebných nepokojov v rokoch 2007 až 2008. A nezostalo len pri jej použití v Keni. Úspešná indická aplikácia I Paid a Bribe (Dal som úplatok) sa stala vzorom pre bojovníkov proti korupcii v ďalších krajinách.
Pred vlastným prahom
Nerovnosť nie je iba medzi štátmi navzájom, pociťujú ju aj ľudia v rámci jednej krajiny. „Štát by nemal slúžiť len mocným elitám, práve podľa prístupu k menšinám a marginalizovaným skupinám sa dá zistiť kvalita právneho štátu,“ povedal Šimek. Stačí si spomenúť na nedávny policajný zásah v Moldave nad Bodvou, aký by si polícia k predstaviteľom väčšinovej populácie zrejme nedovolila.
Ideálny štát je podľa sociálneho filozofa Johna Rawlsa taký, ktorý by si zvolila väčšina ľudí, keby nevedeli do akej rodiny sa potom narodia a akú spoločenskú rolu budú zastávať. V ideálnom štáte, by teda malo byť jedno či sa niekto narodí do rodiny vplyvného politika, privatizéra, alebo do rodiny Rómov v Moldave nad Bodvou. V oboch prípadoch by mal mať rovnakú právnu ochranu a šance na dôstojný život. „Tak to ale nie je a Slovensko má ešte k tomuto ideálu ďaleko,“ zhodnotil Šimek.
Podobná úvaha sa dá samozrejme uplatniť aj pri všetkých ostatných krajinách planéty. V tejto súvislosti vysvetľujú situáciu mnohých krajín slová hovorcu rezortu zahraničia Petra Stana. „Okrem funkčnosti právneho a justičného systému a vymožiteľnosti práva veci do istej miery závisia aj od autority miestnych tradičných kmeňových vodcov a lokálnej samosprávy, ich postavenia, previazanosti na ústrednú štátnu moc, ale aj od schopnosti miestneho obyvateľstva organizovane sa postaviť proti takémuto rozhodnutiu“.
Najmä v etnicky a nábožensky členitých spoločnostiach, akou je napríklad Keňa alebo Nepál, to môže negatívne vplývať na menšiny. Tie sú tak neraz vylúčené z riadenia spoločnosti a teda aj výdobytkov, ktoré z toho vyvstávajú. Zároveň sú vystavené širšej palete rozvojových problémov - dožívajú sa nižšieho veku, dosahujú nižšie vzdelanie či majú menšie šance na trhu práce.
Čo môžeme urobiť my
K lepšie spravovanej spoločnosti môže prispieť každý z nás, ako súčasť občianskej spoločnosti, aj ako jednotlivec. Máme moc a privilégium vyvíjať tlak na politikov a iných rozhodovateľov a politiku u nás a v zahraničí.
Pomôcť môžeme ako spotrebitelia. Môžeme tlačiť na firmy, aby dodržiavali štandardy, aj keď sa na ne nepozerá silná občianska spoločnosť. Rovnako tak u nás ako aj v Kirgizsku. Prispieť môže aj štát. Napríklad tým, že podporí zamedzenie daňových únikov z krajín Juhu - aby mali tieto krajiny viac zdrojov na riešenie vlastných problémov - napríklad hoci aj vzdelávanie širších skupín obyvateľstva.
Tento článok je šestnásty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Úvod
Pomoc chudobným alebo len hra s číslami? Ako svet zachraňuje sám seba
Ciele udržateľného rozvoja
1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj